Je po voľbách. Končí sa fáza predvolebných sľubov, začína fáza kreovania novej vlády. Tá stojí pred viacerými ťažkými úlohami. Keďže naša krajina naďalej hospodári s deficitným rozpočtom verejnej správy, jednou z kľúčových výziev ostáva konsolidácia verejných financií. A tá sa, vzhľadom na rozsah problému, ani pri najlepšej vôli nezaobíde bez vyšších daní. Štrukturálny deficit presahujúci 4% HDP sa jednoducho nedá eliminovať iba prepúšťaním úradníkov, zamedzovaním daňových únikov alebo rušením niektorých dávok. Dane teda pôjdu určite hore. Otázka je, ktoré. Jednou z možností je opätovné zavedenie dane z dividend, ktoré podporujú strany Smer-SD a KDH. Daň z dividend existovala na Slovensku do roku 2004, kedy bola v rámci veľkej daňovej reformy zrušená s odôvodnením, že ide o dvojité zdanenie toho istého príjmu. Malo alebo nemalo by Slovensko túto daň opäť zaviesť? pokračovanie článku
Necelé štyri týždne pred voľbami vládne v slovenskej spoločnosti citeľné napätie. Cítim ho aj ja. Atmosféra v slovenskej politike sa nesie v znamení cynizmu, nedôvery a hnevu. Hrozí, že namiesto sviatku demokracie sa predčasné voľby stanú ventilom pre negatívne emócie alebo budú pre nízku účasť nelegitímne. V skutočnosti budú testom nás všetkých. Otestujú, čo nás Slovákov poháňa. Ukážu, či sme schopní v kritickej chvíli zo seba dostať to najlepšie, alebo či podľahneme tlaku zla, ktoré nás v týchto dňoch obklopuje. Je na nás, či svojou účasťou vo voľbách preukážeme svoju schopnosť vzájomnej dôvery, racionálneho uvažovania a kritického spracovávania informácií, alebo sa necháme zmanipulovať, vyprovokovať, odradiť. pokračovanie článku
Euroval, to je téma týchto dní. Bohužiaľ, slovenským politikom sa doteraz nepodarilo poriadne občanom vysvetliť, ako euroval funguje, prečo bol zriadený, a o čom sa vlastne v utorok hlasuje. Pokúsim sa preto v krátkosti a „po lopate“ vysvetliť euroval a vyvrátiť niektoré mylné predstavy s ním spojené. pokračovanie článku
V nedávnej diskusnej relácii Večer pod lampou Štefana Hríba sa stretli minister financií Ivan Mikloš a predseda NR SR Richard Sulík na tému „euroval“. V úvode relácie sa Ivan Mikloš snažil dokumentovať vážnosť situácie v eurozóne okrem iného aj štúdiou najväčšej švajčiarskej banky UBS zo 6. septembra 2011, ktorá vyčíslila náklady rozpadu eurozóny na desiatky percent HDP v krajinách vystupujúcich z eurozóny. Túto štúdiu spomenul aj vo svojom staršom stĺpčeku v Hospodárskych novinách, ako aj v novšom blogu na eTrende. Mikloš s odvolaním na štúdiu omylom tvrdil, že v prípade neschválenia eurovalu by mohol hroziť až rozpad eurozóny, čo by vo veľkých a stabilných štátoch ako Nemecko mohlo spôsobiť pokles HDP o 20-30% a v malých problematických štátoch pokles o 40-50% HDP. pokračovanie článku
Poradca ministra financií Ivana Mikloša v rokokch 2011-2012. Od apríla 2012 (dočasne) poradca ministra financií Petra Kažimíra.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
