Za slobodnú voľbu prvého cudzieho jazyka

Autor: Tomáš Meravý | 11.9.2013 o 15:00 | (upravené 12.9.2013 o 15:55) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  2200x

Návrh ministerstva školstva zrušiť povinné vyučovanie angličtiny ako prvého cudzieho jazyka od tretieho ročníka základných škôl vyvolal ostré reakcie verejnosti i novinárskej obce. Akékoľvek oslabovanie výučby cudzích jazykov na školách považujem za zásadnú chybu. Takisto však nie je správne, redukovať celú diskusiu o výučbe cudzích jazykov na Slovensku len na angličtinu a otázku jej povinnosti. Slovensko oproti okolitým štátom nezaostáva iba vo výučbe angličtiny, ale aj vo výučbe iných jazykov, osobitne nemčiny. Preto by mala byť zachovaná možnosť voľby pre žiakov, ktorí sa chcú ako prvý jazyk naučiť iný jazyk, a angličtinu chcú mať ako druhý jazyk.

Bez angličtiny to nejde, ale to nie je len o tom

Angličtina je v súčasnosti najrozšírenejším cudzím jazykom na svete, bez ktorej okrem iného nebudete vedieť poriadne narábať s počítačom a na trhu práce nebudete mať šancu. To však neznamená, že by sa celá diskusia o jazykovom vzdelávaní žiakov na Slovensku mala točiť len okolo povinnej angličtiny od tretieho ročníka. Ak chceme skutočne zlepšiť vyúčbu cudzích jazykov na Slovensku, naším cieľom by malo byť zvládnutie nie jedného, ale dvoch cudzích jazykov. Zároveň by sme mali začať deti učiť cudzí jazyk ešte skôr ako v treťom ročníku. Väčšina krajín Európskej únie svoju politiku v súčasnosti orientuje práve týmto smerom.

Väčšina európskych štátov ponecháva slobodný výber prvého jazyka

Vo väčšine štátov Európskej únie sa deti učia povinne dva cudzie jazyky prinajmenšom jeden rok v rámci povinnej školskej dochádzky. Prvý cudzí jazyk sa väčšinou začinajú povinne učiť už vo veku medzi 6 a 9 rokmi. Žiaci však majú slobodnú voľbu, ktorý cudzí jazyk sa budú učiť ako prvý. Vyše 60% žiakov v sekundárnom vzdelávaní v EÚ sa učí minimálne dva cudzie jazyky. Tendencia je rastúca, tento podiel sa každý rok zvyšuje. Mnohé krajiny umožňujú žiakom učiť sa nejazykové predmety v cudzom jazyku. Viac informácií o výučbe cudzích jazykov v štátoch Európskej únie nájdete v tejto analýze Eurostatu.

Napríklad, vo Francúzsku sa deti učia povinne cudzí jazyk od veku 11 rokov. Majú pritom na výber medzi angličtinou, nemčinou, a španielčinou. Prevažná väčšina žiakov (približne 90%) si za prvý jazyk vyberie angličtinu. Väčšina ostatných si vyberie nemčinu. Španielčina sa ako prvý cudzí jazyk učí len na niektorých školách. O dva roky neskôr si francúzski žiaci vyberajú povinne ďalší jazyk. Ako druhý cudzí jazyk jasne vedie španielčina so 70%. Nasleduje nemčina s 13% a angličtina s 11%. Za nimi nasledujú ostatné jazyky ako taliančina a portugalčina. Angličtinu ako druhý cudzí jazyk si prevažne vyberajú tí žiaci, ktorí si za prvý jazyk vybrali nemčinu.

V Belgicku sa povinne učí prvý cudzí jazyk ešte v škôlke, vo veku od 3 rokov. V Nemecku je školstvo v kompetencii spolkových krajín (Bundesländer). Severné Porýnie-Westfálsko má povinnú angličtinu od tretieho ročníka základnej školy. Brandenbursko, ktoré leží na východe, ponúka buď angličtinu alebo poľštinu. Badensko-Württembersko, ktoré hraničí s Francúzskom, má ako prvý cudzí jazyk povinnú buď angličtinu alebo francúzštinu.

Mali by sme posilniť angličtinu, ale aj nemčinu

Angličtina je najrozšírenejším cudzím jazykom vo všetkých štátoch Európskej únie. Povinným cudzím jazykom je v 14 krajinách Európskej únie. Nemusí však byť prvým cudzím jazykom. Veľká väčšina žiakov sa angličtinu na školách učí bez ohľadu na to, či je angličtina povinným cudzím jazykom.

Druhým najrozšírenejším jazykom na školách v EÚ po angličtine je francúzština. Za ňou nasleduje nemčina. Nemecký jazyk je obzvlášť rozšírený na školách v Česku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Slovensku a Chorvátsku. Teda v štátoch, ktoré majú s Nemeckom čulé obchodné, politické a kultúrne styky.

nemcina1.jpg

Z tabuľky Eurostatu vidíme, že Slovensko dosahuje podpriemerné hodnoty vo výučbe cudzích jazykov. V Európskej únii sa angličtinu učí 73% žiakov v primárnom vzdelávaní. Francúzštinu 4,1% a nemčinu 4%. Na Slovensku sa angličtinu v primárnom vzdelávaní učí 58,4%, francúzštinu 0,1% a nemčinu 4,5%. Posilnenie výučby angličtiny na Slovensku je teda logickým cieľom.

Trochu paradoxne však vyznie porovnanie Slovenska s okolitými štátmi. V rozšírení angličtiny je Slovensko tretie zo štyroch štátov. Poľsko má 88%, Česko 61,6%, Slovensko 58,4% a Maďarsko 33,7%. Ešte horšie sa však umiestňujeme v nemčine. V Maďarsku sa po nemecky učí 22,2% žiakov v primárnom vzdelávaní, v Poľsku 10,7% žiakov, v Česku 10,3%. Na Slovensku iba 4,5%. Je to zarážajúce vzhľadom na fakt, že Nemecko a Rakúsko sú pre Slovensko enormne významné krajiny, nielen z hľadiska ekonomických a politických väzieb, ale aj z hľadiska kultúry a spoločnej histórie.

Nemčina je na Slovensku rozšírená ako druhý cudzí jazyk v sekundárnom vzdelávaní. Deti sa však lepšie naučia cudzí jazyk, ak s ním začnú skôr. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že ak sa dieťa naučí v skorom veku po nemecky, angličtina by mu nemala robiť problém. Ak sa naopak nemčinu začnete učiť až niekedy na strednej škole, veľmi dobre sa ju nenaučíte.

Sprechen Sie Deutsch? No, I don't!

Častým argumentom proti výučbe nemčiny je, že sa dá dohovoriť aj po anglicky. Keď viete po anglicky, možno sa dohovoríte s rakúskym obchodným partnerom aj nemeckým veľvyslancom. Nemecké alebo rakúske noviny si však neprečítate. Ani rakúskym turistom v Bratislave zrejme nepomôžete. Takisto nebudete rozumieť nemeckým webstránkam ani televíznym staniciam. Nemecky hovoriace "okno do západnej kultúry" nám zostane uzavreté. Pritom v minulosti bola nemčina na našom území úradným jazykom a jazykom inteligencie. Ján Kollár študoval v Jene, Ľudovít Štúr v Halle, Adam František Kollár vo Viedni. Pokrok a kultúra k nám prenikali v nemeckom jazyku.

Keď však minulý rok prišiel na návštevu Slovenska predseda európskeho parlamentu Martin Schulz, jeho prejavu v Národnej rade bez prekladu rozumelo iba 16 zo 150 poslancov. Potom nech nás neprekvapuje, keď Slovenka, ktorá emigrovala do Nemecka a napíše zopár blogov o tamojších pomeroch, spôsobí svojimi článkami hotovú senzáciu. To je taká senzácia, že v Nemecku je poriadok a veci tam fungujú? Ako keby sme o krajinách, ktoré ležia iba kúsok na západ od nás, od ktorých sme ekonomicky závislí, a ktoré po stáročia formovali našu kultúru, doteraz nič nevedeli. Nuž, nevieme, lebo sme zabudli ich reč.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že by angličtina nemala byť za každú cenu forsírovaná ako prvý cudzí jazyk na úkor iných jazykov, obzvlášť nemčiny. Plne podporujem povinnú výučbu cudzieho jazyka od istého veku detí, a som za posilnenie výučby angličtiny v celom vzdelávacom systéme. A môže byť aj povinná ako cudzí jayzk. Myslím si však, že by mala byť žiakom ponechaná voľba, či si ako prvý jazyk vyberú angličtinu alebo iný cudzí jazyk. V prípade, ak si dieťa vyberie ako prvý cudzí jazyk iný jazyk ako angličtinu, bude mať angličtinu ako druhý cudzí jazyk.

Som presvedčený, že aj pri zachovaní slobodnej voľby bude medzi žiakmi ako prvý cudzí jazyk tak či tak dominovať angličtina. Zároveň však ponecháme možnosť istému percentu detí, aby sa na dobrej úrovni najprv naučili iný jazyk, napríklad nemčinu, a aby sa angličtinu naučili ako druhý jazyk. Je to štandardná prax v zahraničí, ktorá podľa môjho názoru nijako znalosť angličtiny neohrozuje. Kedysi sa to za samozrejmosť považovalo aj u nás, prinajmenšom na lepších školách existovali triedy s nemčinou ako prvým jazykom.

Snaha zlepšiť znalosť anglického jazyka je samozrejme chválitebná. Ale nadiktovať angličtinu ako prvý jazyk aj deťom, ktoré by chceli mať iný prvý jazyk, a angličtinu by chceli mať až druhú, je nesprávne. Ak u nás niečo skutočne ohrozuje znalosť angličtiny, tak je to skôr nekvalita výučby. Môžete totiž uzákoniť povinnú angličtinu pre každé dieťa, ale ak ich budete zle učiť, nebude Vám to nič platné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?