reklama

Ako Ficova vláda „rieši“ problém nezamestnanosti mladých

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii. Vláda Roberta Fica tvrdí, že tento problém úspešne rieši, v skutočnosti však riešenia iba predstiera. Robert Fico dlhodobo ignoruje štrukturálne problémy slovenského trhu práce, ktoré svojimi opatreniami častokrát ešte prehlbuje. Navrhované zníženie zdravotných odvodov pre slabšie zarábajúcich bude len slabou náplasťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Hneď za štátmi PIGS

Slovensko sa mierou nezamestnanosti mladých na úrovni 33,7% zaraďuje k špičke Európskej únie, hneď za štátmi PIGS. Problém nezamestnanosti mladých sa dotýka aj iných štátov EÚ. Avšak na rozdiel od krajín ako Grécko a Španielsko, kde bol enormný nárast nezamestnanosti mladých za ostatné roky spôsobený predovšetkým extrémne hlbokou krízou, je vysoká nezamestnanosť mladých na Slovensku dlhodobým javom.

Graf mladí
Graf mladí 

Zdroj: Eurostat

Vysokú nezamestnanosť mladých si všimla aj vláda Roberta Fica. Situáciu chce riešiť poskytovaním dotácií na zamestnávanie mladých ľudí z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. V priebehu najbližších rokov máme možnosť čerpať takmer 300 miliónov eur na zamestnávanie a rekvalifikáciu mladých ľudí do 29 rokov. Ak zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto pre uchádzača vo veku do 29 rokov, ktorý bol v evidencii aspoň 3 mesiace, môže na neho dostať príspevok vo výške okolo piatich stoviek eur mesačne počas jedného roka. Podmienkou je udržanie pracovného miesta aj počas ďalších 6 mesiacov. Zamestnávateľ nesmie mať sídlo v bratislavskom kraji. Vláda tvrdí, že vďaka tomuto projektu boli doteraz vytvorené tisíce pracovných miest, pričom celkový počet ľudí vo veku do 25 rokov bez práce mal v prebehu roku 2013 klesnúť zo 140-tisíc na 123-tisíc. Pozrime sa teda, do akej miery je tento program naozaj úspešný a či je takéto zníženie nezamestnanosti skutočným úspechom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezamestnanosť na Slovensku klesá pomalšie ako v okolitých krajinách

Keďže slovenská ekonomika je závislá na ekonomickom vývoji v Európe, akékoľvek znižovanie nezamestnanosti na Slovensku musíme vždy zasadiť do európskeho kontextu, najlepšie pomocou aktuálnych štatistík Eurostatu. Nezamestnanosť v súčasnosti klesá vďaka ekonomickému oživeniu aj v iných štátoch Európskej únie, a to dokonca rýchlejšie ako na Slovensku. Napríklad, kým na Slovensku klesla harmonizovaná miera nezamestnanosti od júla 2013 do mája 2014 o 0,4%, v Európskej únii klesla za to isté obdobie celkovo o 0,5%. Aj v Česku (-0,6%), Poľsku (-0,7%) a Maďarsku (-2,3%) klesla nezamestnanosť v tomto období rýchlejšie ako na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobná je situácia aj pri mladých do 25 rokov. Podľa Eurostatu síce nezamestnanosť mladých na Slovensku naozaj klesá. Lenže až v štrnástich štátoch EÚ klesá ešte rýchlejšie. Napríklad, kým v období od marca 2013 do marca 2014 klesla sezónne upravená nezamestnanosť mladých do 25 rokov na Slovensku o 1,1%, vo Švédsku klesla o 1,3%, v Španielsku a Chorvátsku o 1,5%, vo Francúzsku o 1,9%, v Írsku o 2,0%, v Slovinsku o 2,1%, v Česku o 3,1%, v Estónsku o 3,6%, v Portugalsku o 4,7%. Aj v Grécku, Maďarsku, Estónsku a Británii tento rok zrejme klesne nezamestnanosť mladých rýchlejšie ako na Slovensku. Vláda Roberta Fica sa v ostatnom období rada chváli poklesom nezamestnanosti mladých, avšak zamlčiava, že v iných častiach Európy je vývoj oveľa priaznivejší ako u nás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dotácie deformujú trh a skresľujú štatistiky nezamestnanosti

Okrem celkovo slabého efektu vládnej politiky na znižovanie nezamestnanosti na Slovensku je tu ešte jeden veľký otáznik. Vláda síce tvrdí, že vďaka projektu zamestnávania mladých sa podarilo vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest pre mladých. V skutočnosti však nevieme povedať, či boli tieto pracovné miesta naozaj vytvorené iba vďaka poskytnutej dotácii, alebo či by boli vznikli aj bez nej a vláda dotuje len existujúce pracovné miesta. Zamestnávatelia totiž vidia problém najmä v nedostatočnej kvalifikácii uchádzačov, a nekvalifikovaných zamestnancov zvyčajne nezoberú ani s dotáciou. Takže je možné, že dotácie idú v skutočnosti v prospech tých uchádzačov, ktorí potrebnú kvalifikáciu majú, a teda prácu by si skôr či neskôr našli aj bez dotácie. Uchádzačom, ktorí nemajú potrebnú kvalifikáciu, dotácie veľmi nepomôžu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je tiež možné, že firma kvôli dotácii dá prednosť mladému uchádzačovi na mieste staršieho zamestnanca, ale žiadne nové pracovné miesto nevytvorí. Vláda sa potom môže chváliť, že jej v štatistikách pribúda práca pre mladých, aj keď reálne nové pracovné miesta nevznikajú. Preto je lepšie sledovať celkové trendy na trhu práce a porovnávať ich so zahraničím, než vytrhávať z kontextu izolované údaje o počte nových pracovných miest pre mladých, ako to robí vláda.

Nejde o vek, ale o vzdelanie

Mladí ľudia vo veku do 29 rokov tvoria takmer tretinu všetkých nezamestnaných na Slovensku. Vzniká tak dojem, ako keby na Slovensku existovala nejaká jednoliata skupina mladých ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. Keď sa však pozrieme na štatistiky slovenského trhu práce, tak uvidíme, že skutočným problémom nie je vek, ale vzdelanie a kvalifikácia. Do štatistík nezamestnanosti mladých sa totiž nepočítajú študenti vysokých škôl. Prevažnú väčšinu mladých nezamestnaných tvoria ľudia, ktorí majú absolvované iba základné alebo stredné vzdelanie. Problém s vysokou nezamestnanosťou, respektíve nízkou zamestnanosťou ľudí so základným a stredným vzdelaním máme aj v iných vekových kategóriách. Nie je to len problém mladých ľudí. Naše školstvo jednoducho nie je prispôsobené na potreby trhy práce, a žiadne dotácie pre mladých nezamestnaných to nezmenia. Pomôže len reforma vzdelávacieho systému.

Graf ZŠ
Graf ZŠ 

Zdroj: Eurostat

Slovensku patrí vrámci Európskej únie nelichotivé posledné miesto v zamestnanosti ľudí so základným vzdelaním, ktorá dosahuje iba 30%. Pri ľuďoch so stredným vzdelaním je už situácia o niečo lepšia. Zamestnanosť v tejto kategórii je 66%-ná, ale stále nižšia ako vo väčšine štátov EÚ.

Môže za to aj demografia

K dôvodom pre vysokú nezamestnanosť mladých patrí aj vysoký počet účastníkov trhu práce v tejto vekovej kategórii. Mladí ľudia vo veku do 25 rokov, ktorí boli narodení koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, patria ešte k populačne silným ročníkom. V dôsledku vysokej pôrodnosti na Slovensku v tomto období máme v porovnaní s inými krajinami veľký počet mladých ľudí. Napríklad, kým v Nemecku tvoria ľudia vo veku 20-24 rokov iba 6% celkovej populácie, na Slovensku je to 7,3%. Ak je mladých absolventov na trhu veľa, ekonomika nedokáže každý rok vygenerovať toľko pracovných miest, aby si každý z nich našiel pracovné miesto. Samozrejme, tento jav je len čiastočným vysvetlením a nemal by slúžiť ako výhovorka.

Graf age group
Graf age group 

Zdroj: UNECE

Keďže pôrodnosť na Slovensku v priebehu 90. rokov minulého storočia prudko klesala, situácia by sa mala v budúcnosti zásadne obrátiť. Počet mladých ľudí na trhu práce bude postupne klesať. Problémom už nebude prebytok absolventov, ale ich nedostatok. Slovenskej ekonomike bude vďaka nízkej pôrodnosti chýbať pracovná sila, podobne ako dnes chýba Nemecku a Rakúsku. To je však len ďalší dôvod, prečo by sme mali zásadne zlepšiť prípravu mladých na potreby trhu práce.

Graf fertilita
Graf fertilita 

Zdroj: Eurostat

Vláda nerieši štrukturálne problémy na trhu práce

Nezamestnanosť mladých nie je ani zďaleka jediným problémom nášho trhu práce. Slovensko trpí celkovo nízkou zamestnanosťou, ktorú ťahá nadol predovšetkým nízka zamestnanosť rôznych marginalizovaných skupín, akými sú napríklad Rómovia, ľudia s nižším vzdelaním, ľudia vo vyššom veku, alebo ľudia žijúci v chudobných regiónoch.

Graf zamestnanosť
Graf zamestnanosť 

Zdroj: Eurostat

Marginalizovanou skupinou na trhu práce sú na Slovensku napríklad aj ženy. Ženy dosahujú na Slovensku o 15% nižšiu zamestnanosť a v priemere o 20% nižšie platy ako muži. Slovensko sa týmito údajmi zaraďuje k štátom s najnerovnejším ekonomickým postavením mužov a žien v EÚ. Ak hovoríme o potrebe zvyšovania zamestnanosti, hovoríme o potrebe zvýšiť zamestnanosť žien. Kým napríklad zamestnanosť mužov je na Slovensku na úrovni 72,2%, čo je európsky priemer, zamestnanosť žien dosahuje len 57,8%. Dôvodom pre tento stav je, že na Slovensku sa relatívne ťažko zlučuje materstvo s pracovným životom. Ženy, ktoré sa stanú matkami, sú následne znevýhodnené na trhu práce. Pomohlo by napríklad zvýšenie kapacít materských škôl a jaslí, pán premiér však túto záležitosť doteraz vytrvalo ignoroval a zobudil sa len vďaka nedávnej porážke v prezidentských voľbách.

Graf ženy
Graf ženy 

Zdroj: Eurostat

Slovensko v porovnaní s inými krajinami tiež nedostatočne využíva prácu na čiastočný úväzok. V krajinách s vysokou mierou zamestnanosti, ako Švédsko, Nemecko alebo Holandsko, využívajú čiastočné úväzky napríklad mladé matky, ktoré si tak môžu popri rodičovských povinnostiach aj privyrobiť. Vláda Roberta Fica však prácu matiek na čiastočný úväzok doteraz nikdy nepodporovala. Naopak, vláda vytrvalo bojuje proti flexibilnému zamestnávaniu na dohodu, hoci práve dohody by po uskutočnení potrebných reforiem mohli byť vhodným nástrojom na zvýšenie zamestnanosti.

Graf part-time
Graf part-time 

Zdroj: Eurostat

Problém nie je v zdravotných odvodoch

Za jeden z dôvodov pre vysokú nezamestnanosť na Slovensku sú považované vysoké odvody, ktoré predstavujú prekážku pre zamestnávanie najmä pri slabšie platených pozíciách. Daňovo-odvodové zaťaženie nižších príjmov na Slovensku je naozaj relatívne vysoké.

Graf odvody - oprava
Graf odvody - oprava 

Zdroj: OECD

Ekonómovia dlhodobo požadujú zníženie odvodového zaťaženia nižších príjmov, aby sa zvýšila motivácia ľudí pracovať. Po šiestich rokoch vládnutia prišiel s návrhom konečne aj Smer. Ľudia s mesačným príjmom do 570 eur by mali platiť nižšie zdravotné odvody. Zámer znížiť odvody pre lacnú prácu je správny, podľa mňa však v tomto prípade pôjde len o slabú náplasť. Skutočným problémom totiž nie je výška zdravotných odvodov (14% hrubej mzdy), ale výška odvodov sociálnych (34,6% hrubej mzdy). Štáty, ktoré majú vysoké sadzby poistných odvodov, ich majú vysoké nie kvôli zdravotníctvu, ale kvôli štedrému dôchodkovému systému. Sociálne odvody slúžia prevažne na financovanie starobných dôchodkov. A tu si treba povedať jednu nepríjemnú pravdu, ktorá na Slovensku môže vyznieť kacírsky.

Starobné dôchodky sú u nás nastavené príliš štedro

Na Slovensku platí v dôchodkovom systéme prístup, že starobný dôchodok od štátu má dôchodcovi pokryť všetky jeho náklady. Takýto prístup nemajú ani mnohé západoeurópske štáty, ktoré sú známe štedrým sociálnym systémom. V krajinách ako Holandsko, Nemecko alebo Švédsko je úplne prirodzené, že si ľudia šetria na dôchodok aj súkromnou cestou, pretože sa nemôžu alebo nechcú spoliehať len na základný dôchodok od štátu.

Graf dôchodky.
Graf dôchodky. 

Zdroj: OECD

Ak meriame výšku dôchodkov na Slovensku cez mieru náhrady predošlého čistého príjmu dôchodcu, patrí náš dôchodkový systém k najštedrejším v OECD. Toto tvrdenie je v slovenských pomeroch neobvyklé, ale treba si uvedomiť, že dôchodcovia nemajú dôchodky nijako zdanené, majú nižšie životné náklady a väčšina z nich na rozdiel od pracujúcich nemusí riešiť ani hypotéku. Priemerný dôchodok okolo 400 eur na slovenské pomery vôbec nie je tak málo. Tieto dôchodky však musí financovať pracujúca časť obyvateľstva vysokými sadzbami sociálneho poistenia. Ak chceme reálne znížiť odvody, budeme musieť otvoriť otázku nastavenia dôchodkového systému. Starnutie obyvateľstva nás k tomu skôr či neskôr aj tak prinúti. Robert Fico však svojich voličov určite nebude chcieť ukrátiť, a namiesto toho im radšej ešte zvýši vianočné dôchodky. Na opakované kupovanie voličov zo strany viacerých vládnych garnitúr doplácame my všetci, predovšetkým mladí.

Tomáš Meravý

Tomáš Meravý

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som ekonóm a člen politickej strany Demokrati. Dlhodobo pôsobím ako analytik think-tanku MESA10, kde sa prioritne venujem projektom v oblasti verejných financií. V minulosti som pracoval aj ako hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC a bol som poradcom niekoľkých ministrov financií. Študoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a americké dejiny na University of Edinburgh. Hovorím po anglicky, nemecky a španielsky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu