Pred niekoľkými dňami vyšlo na povrch plytvanie v nitrianskej a piešťanskej nemocnici. Nitrianska nemocnica nakúpila evidentne zbytočné operačné stoly pre superťažkých pacientov v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. V piešťanskej nemocnici po voľbách smerácke vedenie zrušilo starý tender, v novom tendri nakúpilo o 600-tisíc eur drahšie CT-čko od bývalej firmy Pavla Pašku. Tieto príklady sú však zrejme len špičkou ľadovca. Pri pohľade na medzinárodné štatistiky sa ukáže obludnosť plytvania v našom zdravotníctve. Slovensko má podľa nich najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar v celej OECD.
Ľudia na Slovensku sú so zdravotníctvom dlhodobo nespokojní, pretože majú pocit, že sú v celom systéme na poslednom mieste. Často počuť, že do zdravotníctva investuje náš štát málo peňazí. Tento pohľad však nie je celkom presný. Na zdravotníctvo vynakladáme približne 8% HDP, teda väčšiu časť národného bohatstva ako Česko a Poľsko, a približne rovnakú časť ako Maďarsko. Ani sociálne štáty ako Fínsko alebo Švédsko nevynakladajú na zdravotníctvo viac než 9-10% HDP. Slovensko vynakladá na zdravotníctvo menej ako najbohatšie štáty západnej Európy, rozdiel vo financovaní však nie je až taký veľký, aby vysvetlil priepastné rozdiely v kvalite zdravotnej starostlivosti.
Zdroj: OECD
Ak sa pozrieme bližšie na štatistiky výdavkov na zdravotníctvo, tak zistíme, že problematická nie je ani tak ich celková výška, ale skôr štruktúra. Nie je totiž jedno, na čo sa zdroje v zdravotníctve vynakladajú. Podľa štúdie OECD Health at a Glance má Slovensko najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar (3% HDP). Vo väčšine štátov OECD sa výdavky na zdravotnícky tovar pohybujú do 2% HDP. Do tejto kategórie patria napríklad výdavky na lieky alebo rôzne zdravotnícke prístroje (teda aj operačné stoly a CT-čka). Je to smutné, ale na prvý pohľad to vyzerá tak, že vo vyhadzovaní peňazí na lieky a nepotrebné zdravotnícke prístroje sme majstri sveta. Na vysokých výdavkoch parazitujú rôzne dodávateľské firmy, ktoré obchodujú s liekmi a zdravotníckymi potrebami.
Zdroj: OECD
Dôsledky tohto plytvania pre naše zdravotníctvo sú veľmi závažné. Keďže príliš veľká časť prostriedkov ide na nákup tovarov, príliš malá časť zostáva na skutočnú starostlivosť o pacienta. Výdavky na starostlivosť o pacienta na Slovensku činia len 4,3% HDP, čím patria k najnižším v OECD.
Zdroj: OECD
Výdavky v tejto kategórii sa ďalej členia na ambulantnú, ústavnú a dlhodobú starostlivosť. Ambulantná starostlivosť je, keď idete na vyšetrenie lekárovi. Ústavná starostlivosť je, keď musíte ísť do nemocnice. Dlhodobá starostlivosť sa týka predovšetkým nevládnych seniorov, ktorí trpia napríklad stareckou demenciou alebo Alzheimerom a potrebujú byť dlhodobo ošetrovaní. Najväčší nedostatok prostriedkov je práve v ústavnej a dlhodobej starostlivosti, čo vysvetľuje katastrofálne podmienky v našich nemocniciach a geriatriách. Pacientov nemá kto ošetrovať, úplne nám chýba sieť domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Slovensko je na chvoste krajín OECD v počte zdravotných sestier, ktoré sú ešte aj podpriemerne zaplatené. Zatiaľčo platy zdravotných sestier dosahujú vo väčšine štátov OECD minimálne úroveň priemernej mzdy alebo ju prekračujú, na Slovensku dosahujú v priemere len 80% priemernej mzdy. Plytvaním v slovenskom zdravotníctve teda netrpí len pacient, ale aj zdravotnícky personál.
Zdroj: OECD
V čom spočíva riešenie? Predovšetkým je potrebné zrušiť politické nominácie v nemocniciach. Nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia by nemali byť riadené politickými nominantami, pretože tí zvyčajne myslia v prvom rade na uspokojovanie potrieb straníckych sponzorov (v dozornej rade piešťanskej nemocnice sedí okrem iných aj poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová). To isté platí pre štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je poisťovňou s najvyšším podielom výdavkov na lieky a zdravotnícky tovar zo všetkých troch zdravotných poisťovní na Slovensku. Rozhodnie nie je riešením vytvorenie monopolnej štátnej zdravotnej poisťovne. Omnoho prínosnejšie by bolo, keby sa konečne zaviedol jednotný systém preplácania diagnóz DRG, aby sa prestalo kšeftovať s diagnózami a nemocnice dostali riadne preplatené výkony. Slovensko je poslednou krajinou Európskej únie, v ktorej tento systém nie je zavedený.
Úplným základom však je, aby nám prestali vládnuť politici prepojení so zdravotníckym biznisom.
