Robí si z nás minister Kažimír srandu?

Autor: Tomáš Meravý | 3.12.2014 o 9:00 | (upravené 4.12.2014 o 11:54) Karma článku: 14,24 | Prečítané:  3962x

Minister financií stavil na stratégiu, že ak sa bude tváriť ako umiernený pragmatik, prejdú mu aj veľmi agresívne opatrenia podložené zjavne nepravdivými tvrdeniami. Podľa ministra a jeho kolegov vyššie dane a odvody nie sú problém, lebo slovenskej ekonomike sa stále veľmi dobre darí, pričom vraj vláda usilovne šetrí. Bohužiaľ, opak je pravdou. So slovenskou ekonomikou to ide dolu vodou, zatiaľčo štátna byrokracia sa neustále rozrastá.

Minister financií Peter Kažimír si z nás vytrvalo uťahuje, zahmlieva fakty a kamufluje realitu. Zoberme si napríklad novelu zákona o dani z príjmov. Kažimír tvrdí, že účelom zmien v daňových odpisoch nie je zvyšovanie daňového zaťaženia podnikateľov, ale spravodlivejšie rozloženie daňovej záťaže. Ak by to bola pravda, potom by museli byť zmeny v odpisoch fiškálne neutrálne, teda zvýšenie záťaže cez pomalšie odpisy by muselo byť vykompenzované napríklad znížením daňovej sadzby. To sa však nedeje, celková záťaž podnikateľov sa novelou zákona o dani z príjmu zvyšuje. Ministerstvo financií plánuje na zmenách v daniach od podnikateľov vybrať budúci rok 265 miliónov eur a nasledujúce dva roky po 300 miliónov eur. Niektoré opatrenia pritom samé o sebe nie sú vyslovene zlé, lenže ak ich zrátame a zasadíme do širšieho kontextu, musíme skonštatovať, že nejde o nič iné ako ďalšie žmýkanie podnikateľov. Boj proti daňovým únikom tu slúži len ako štafáž.

Minister financií pritom ešte pri nástupe do úradu sľuboval, že ak sa mu podarí znížiť deficit verejných financií pod 3% HDP, bude presadzovať zníženie dane z príjmu pre podniky späť na 19%. Napriek zníženiu deficitu minister doteraz žiaden plán zníženia daní pre podnikateľov nepredložil. Zníženie dane z 23% na 22%, ktoré je účinné od začiatku tohto roku, bolo financované zavedením daňových licencií, čo znamená, že nejde o čisté zníženie daňovej záťaže podnikateľského sektora. Naopak, ak sa pozrieme na doterajší výkon pána ministra, musíme skonštatovať, že táto vláda pri zvyšovaní daní akoby nepoznala hranice. Okrem výrazného zvýšenia daní pre podnikateľov zvýšila aj odvody, a to najmä pre živnostníkov a dohodárov. V roku 2013 vďaka tomu stúplo celkové odvodové zaťaženie na Slovensku podľa údajov Eurostatu z 12,5% HDP na 13,5% HDP. Len pre porovnanie, za druhej Dzurindovej vlády toto zaťaženie kleslo zo 14,5% na 11,7%.

Zahmlievanie a prekrúcanie faktov ministrom financií pokračuje aj pri štátnom rozpočte. Úplne odtrhnutými od reality sú napríklad tvrdenia, že vláda šetrí. Nie, nešetrí, teda aspoň nie na sebe. Perfektným dôkazom sú údaje o počte zamestnancov verejnej správy, ktorý neustále narastá. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce v roku 2013 narástla zamestnanosť vo verejnej správe na Slovensku zo 184-tisíc na 200-tisíc. Zamestnanci školstva a zdravotníctva sa do štatistiky nezarátavajú, takže naozaj ide o úradníkov a zamestnancov silových rezortov. Pre porovnanie, Fínsko, ktoré má takmer rovnako veľkú populáciu ako Slovensko, si vystačí s počtom 110-tisíc, a o niečo ľudnatejšiemu Dánsku stačí 159-tisíc. Obe krajiny pritom svoj byrokratický aparát na rozdiel od Slovenska z roka na rok zoštíhľujú.

Rozrastanie byrokracie a neschopnosť vlády šetriť sa prirodzene premieta do údajov o miere štátneho prerozdeľovania. Štátny rozpočet na rok 2013 rátal s poklesom verejných výdavkov z 38,1% HDP na 37,1% HDP. Realita bola napokon taká, že došlo k nárastu z 38,6% na 39,2%. Rozpočet na rok 2014 rátal s poklesom verejných výdavkov na 37% HDP. Ale keďže pán premiér kandidoval na prezidenta a potreboval sa zapáčiť voličom, verejné výdavky ešte viac narástli, a to na 39,5%. Táto prax, keď minister financií v rozpočte naplánuje pokles výdavkov, ale nakoniec skončí s nárastom, veselo pokračuje aj pri aktuálnom návrhu štátneho rozpočtu. Ten počíta s poklesom výdavkov na 38% v roku 2015, potom na 35,7% v roku 2016 a nakoniec na 34,7% v roku 2017. To sa nám vážne snaží minister Kažimír nahovoriť, že ak nedokázal verejné výdavky udržať na uzde v roku konania prezidentských volieb, tak ich radikálne zníži v roku, keď sa budú konať parlamentné voľby? Za koho nás má?

Neschopnosť vlády zastaviť nárast verejných výdavkov ma napĺňa obavou, že ministrom sľubované zníženie daní pre podnikateľov sa konať nebude, a naopak, vláda bude dane ďalej zvyšovať. Kažimír napríklad do budúcnosti navrhuje obmedziť daňový bonus a rodinné prídavky pre lepšie zarábajúcich zamestnancov. Po zavedení takzvanej milionárskej dane v roku 2007 a zavedení 25%-nej sadzby na vyššie príjmy fyzických osôb v roku 2013 by šlo len o ďalší krok, ktorý nepostihne skutočných boháčov a oligarchov, ale strednú a vyššiu strednú vrstvu. Teda ľudí, ktorí sa ako zamestnanci živia vlastnou prácou a majú to šťastie, že sa im vďaka vzdelaniu a usilovnosti podarilo dosiahnuť nadpriemerný plat.

Zatĺkanie a popieranie reality sa nevyhýba ani téme "konkurencieschopnosť a ekonomický rast", a ani zďaleka nie je výsadou Petra Kažimíra. Predseda výboru NRSR pre financie a rozpočet za stranu Smer Daniel Duchoň sa počas rozpravy v parlamente k štátnemu rozpočtu vystatoval tvrdeniami, že slovenská ekonomika je napriek vyšším daniam stále atraktívna pre zahraničné investície a dosahuje vysoký ekonomický rast. A čo hovoria čísla? V roku 2013 nás podľa Eurostatu v príleve priamych zahraničných investícií predbehli Česi a Maďari, v tomto roku nás možno predbehnú aj Poliaci. V rokoch 2014 a 2015 nám Európska komisia predpovedá najpomalší ekonomický rast z krajín V4. V roku 2013 nás dokonca v ekonomickom raste predbehlo dovedna 9 krajín Európskej únie vrátanie niektorých starých členských krajín ako Luxembursko, Švédsko a Veľká Británia. Kam sa podeli časy, keď malo Slovensko najvyšší ekonomický rast v EÚ?

Neustále zahmlievanie a zavádzanie podľa môjho názoru svedčí o tom, že strana Smer nemá reálny záujem na tom, aby sa veci na Slovensku pohli vpred. Jediné, čo túto stranu naozaj zaujíma, je politický marketing, aby sa mohla udržať pri moci a slúžiť ako nástroj obohacovania svojich sponzorov na účet daňových poplatníkov. Ľudia na Slovensku si to však čoraz viac uvedomujú, a preto začínajú v stále väčších počtoch vychádzať do ulíc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?