Ako môžeme na Slovensku vytvoriť tisíce nových pracovných miest?

Autor: Tomáš Meravý | 17.1.2015 o 9:00 | (upravené 17.1.2015 o 22:16) Karma článku: 8,96 | Prečítané:  2920x

Dlhodobým problémom Slovenska je vysoká miera nezamestnanosti a nízka miera zamestnanosti. Slovensko bolo v minulosti úspešné v lákaní investícií do automobilového a elektrotechnického priemyslu, no tento efekt sa dnes prakticky vyčerpal. Ak chceme ďalej zvyšovať životnú úroveň a tvoriť nové pracovné miesta, musíme presadiť nové reformy a prilákať investície do nových odvetví. Akú stratégiu by sme mali zvoliť?

Automobilky nás už nepotiahnu

Miera nezamestnanosti na Slovensku patrí dlhodobo k najvyšším v Európskej únii. V súčasnosti dosahuje približne 13%. Mierou zamestnanosti na úrovni 65% patrí Slovensko tiež k najslabším v EÚ. Napriek tomu, že naša krajina dlhodobo patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám eurozóny, trh práce u nás chronicky zaostáva za rastom HDP. Dlhodobým problémom je nedostatok pracovných miest. Ekonomická kríza počas rokov 2008-2009 zmazala dovtedajšie úspechy Slovenska v tvorbe pracovných miest. Nezamestnanosť, ktorá pred vypuknutím krízy v roku 2008 krátkodobo klesla na menej ako 8%, vystrelila v priebehu krízy na vyše 14% a odvtedy zostáva na vysokých úrovniach. A to napriek tomu, že náš HDP prekonal predkrízovú úroveň už v roku 2011.

Prečo sa napriek silnému ekonomickému rastu nepodarilo vrátiť nezamestnanosť na predkrízovú úroveň? Keďže Slovensko po prijatí eura v roku 2009 už nemohlo nárabať s menovým kurzom, naše podniky si počas krízy museli udržiavať cenovú konkurencieschopnosť najmä znižovaním vlastných nákladov. V čase krízy naše priemyselné fabriky prudko zvýšili produktivitu práce a navykli si pracovať s menším počtom ľudí. V roku 2010 Slovensko v produktivite práce na jedného zamestnanca predbehlo Česko i Slovinsko. Vďaka tomu náš priemysel v súčasnosti dokáže zvyšovať výrobu aj bez naberania väčšieho množstva nových zamestnancov. Napriek tomu, že export tovarov zo Slovenska dnes prevyšuje predkrízovú úroveň približne o tretinu, náš priemysel zamestnáva zhruba o 100-tisíc ľudí menej ako pred krízou.

Zdroj: ILOSTAT

Slovensko sa preto nemôže ďalej spoliehať len na automobilový priemysel a zahraničný dopyt. Musíme prilákať investície do nových odvetví, prejsť na ekonomiku služieb a začať vo väčšej miere využívať domáci dopyt. Aby sa to podarilo, nestačí len obnoviť atraktivitu krajiny cez nízke daňové sadzby a pružné pracovné právo. Musíme aj zásadne zlepšiť fungovanie nášho štátu, predovšetkým pokiaľ ide o vzdelávanie a zdravotníctvo.

Budeme vyrábať lieky?

Aké nové odvetvia majú na Slovensku dlhodobú perspektívu z hľadiska tvorby nových a lepšie platených pracovných miest? V sektore priemyselnej výroby sú to predovšetkým letecký, obranný, farmaceutický a chemický priemysel, ktoré sú náročné na výskum a vývoj a ponúkajú nadpriemerné mzdy. Slovensko je domovom spoločnosti Aeromobil, ktorá vyvíja a vyrába lietajúce autá. Veľký potenciál pre rozvoj má aj farmaceutický priemysel, ktorý je odvetvím typickým pre rozvinuté krajiny.

Ako vidíme na nasledujúcom grafe, čím je krajina bohatšia, tým väčší podiel jeho exportov tvoria technologicky náročné produkty (napr. lieky). Niektoré štáty, ako Švédsko, Fínsko a Dánsko, majú vysoké exporty aj v primárnych odvetviach ako poľnohospodárstvo a drevárstvo, ale tieto sú zavislé od prírodných podmienok. Švédsko a Fínsko majú rozľahlé lesy, rovinaté Dánsko má veľa úrodnej pôdy. Slovensko má mimoriadne silný sektor strojárstva, elektrotechniky a výroby dopravných prostriedkov, porovnateľný s Nemeckom. V sofistikovanejších odvetviach, akými sú chémia a farmácia, však evidentne zaostávame. Ak chceme našu ekonomiku priblížiť k ekonomikám najbohatších štátov Európy, musíme prilákať investície aj do týchto odvetví. To znamená investovať do rozvoja kvalifikovanej pracovnej sily, skvalitniť legislatívne prostredie a dávať viac peňazí na vedu, výskum a vývoj.

Zdroj: Harvard Atlas of Economic Complexity

Budúcnosť patrí službám

Nové priemyselné odvetvia nám môžu pomôcť zvyšovať úroveň HDP. Z hľadiska zamestnanosti však bude kľúčový predovšetkým rozvoj služieb. Príkladom moderných služieb sú informačné technológie, ktorých najznámejšími domácimi zástupcami sú firmy ako ESET a Asseco. Napriek týmto úspešným príbehom je sektor služieb na Slovensku stále relatívne slabo rozvinutý nielen v porovnaní s najbohatšími štátmi Európy, ale aj s okolitými krajinami. Slovensko má v rámci skupiny štátov V4 najnižšie saldo bilancie zahraničného obchodu so službami. Bohaté štáty, ktoré dosahujú vysokú mieru zamestnanosti na úrovni 70-80%, vďačia za tento fakt najmä dobre rozvinutému sektoru služieb.

Do nasledujúcej tabuľky som okrem Slovenska zaradil tri štáty s podobnou veľkosťou populácie (od 5,1 do 5,6 milióna obyvateľov), takže vieme na základe údajov o počte zamestnancov veľmi dobre vyčítať, v ktorých odvetviach tieto krajiny tvoria najviac pracovných miest. Zhodou okolností ide o samé škandinávske štáty, ale podobné trendy nájdeme vo všetkých vyspelých ekonomikách. Aj ekonomiky iných západoeurópskych štátov sú v porovnaní so Slovenskom vo väčšej miere orientované na služby.

Počet zamestnancov vo vybraných hospodárskych odvetviach

Zdroj: ILOSTAT

Ako vidíme, Slovensko má z vybraných štátov najväčší priemysel, ale najnižšiu celkovú zamestnanosť. Náš priemysel patrí v pomere k celej ekonomike k najväčším v EÚ. Jeho podiel na celkovej zamestnanosti je 23%, čím sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v EÚ hneď za Českou republikou. Náš problém spočíva v tom, že nevieme dostatočne dobre tvoriť pracovné miesta v iných odvetviach ako v priemysle. Veľmi problematický je aj náš verejný sektor. Počet zamestnancov vo verejnom sektore na Slovensku je nižší ako v ostatných troch štátoch. Lenže nie je verejný sektor ako verejný sektor. Slovensko má jasne viditeľnú prezamestnanosť v byrokraticko-represívnom aparáte (stĺpec nazvaný "Verejná správa"), ale výrazne zaostáva v sektoroch vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb.

Sestričky namiesto cétéčiek

Podfinancované školstvo, personálne poddimenzované zdravotníctvo, nerozvinutý systém sociálnych služieb. To všetko sú prekážky na ceste Slovenska k vyššiemu ekonomickému rastu, rastu miezd a rastu zamestnanosti. Naše zdravotníctvo je tunelované dodávateľskými firmami českých a slovenských oligarchov, a preto nevieme nájsť peniaze na personál. Slovensko vynakladá až 3% HDP na obstarávanie zdravotníckeho materiálu, zatiaľčo väčšina štátov OECD dáva menej ako 2%. Keby sme nevyhadzovali peniaze v zmanipulovaných tendroch na predražené CT-čka, vedeli by sme prijať nových lekárov, nové zdravotné sestry alebo ošetrovateľky a zvýšiť im mzdy. Dnes je na Slovensku problém zohnať lekára-špecialistu, zdravotné sestry sú preťažené a ošetrovateľstvo je v plienkach. Reformy v oblastiach zdravotníctva a školstva by okrem zlepšenia zdravotnej starostlivosti a zvýšenia konkurencieschopnosti našej ekonomiky viedli aj vytvoreniu veľkého množstva zmysluplných pracovných miest priamo v týchto sektoroch. Slovensko by sa mohlo priblížiť k vyspelým krajinám Európy s vysokou mierou zamestnanosti ako Holandsko, Rakúsko, Nemecko alebo škandinávske štáty.

Zatiaľ však akoby u nás stále prevládala predstava, že jedinou cestou k zníženiu nezamestnanosti je prilákanie nejakej ďalšej veľkej automobilky. Nie som proti, no považujem to za nepravdepodobné. Slovensko bolo úspešné v lákaní investícií do tradičných priemyselných odvetví, ale v tomto ohľade už dosiahlo svoje maximum. Dnes by sme omnoho viac potrebovali nasmerovať investície do nových odvetví, najmä v oblasti služieb. Za najbohatšími štátmi zaostávame okrem trhových služieb (akými sú napríklad informačné technológie a finančné služby) aj v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách. Zároveň by sme mali začať viac podporovať aj prácu na čiastočný úväzok, ktorú zatiaľ len veľmi málo využívame. Nie všetky pracovné miesta v bohatých štátoch sú na plný úväzok, je však lepšie mať polovičnú prácu ako žiadnu.

Zdroj: Eurostat

Čiastočné úväzky sú vo vyspelých štátoch Európy veľmi často využívané práve na mnohých miestach v zdravotníctve a sociálnych službách. Tieto úväzky sú vhodné napríklad pre mladé matky s deťmi, ale aj pre starších ľudí, ktorí už majú kariéru za sebou a potrebujú trochu spomaliť. Bohužiaľ, keďže na Slovensku čiastočné úväzky nevyužívame, títo ľudia majú veľký problém sa zamestnať. Ak chceme tvoriť nové pracovné miesta, musíme uvažovať aj mimo vychodených chodníčkov a skúšať nové veci, ktoré u nás doteraz nefungovali.

A to chce predovšetkým opäť nájsť odvahu k reformám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?