Druhý sociálny balíček vlády obsahuje mnoho dobrých, ale nie príliš významných opatrení, a niekoľko vyslovených hlúpostí. Neobsahuje však nič, čo by Slovensko akýmkoľvek spôsobom kvalitatívne posunulo vpred. Balíček nerieši fundamentálne nedostatky sociálneho systému, zaostalého školstva, ani neefektívneho zdravotníctva. Neobsahuje nič, čo by malo potenciál zásadným spôsobom pozdvihnúť životnú úroveň na Slovensku. Zníženou sadzbou DPH za 60 miliónov eur sa asi zapíšeme do Guinessovej knihy za najužší zoznam tovarov, pre ktorý platí znížená DPH. Škôlky a vyššiu materskú síce treba, ale na to, aby sme mohli hovoriť o zásadnej reforme rodinnej politiky štátu, by boli potrebné omnoho väčšie investície. A tie sa nekonajú, pretože namiesto toho, aby vláda vynaložila 200 miliónov na niekoľko jasných priorít, rozhádže ich na 15 rôznych opatrení.
To podstatné a kľúčové je však niečo iné.
Faktom je, že po mnohých kauzách preferencie Smeru dlhodobo klesajú. Sociálny balíček nie je ničím iným ako hádzaním omrviniek, ktoré nám majú zalepiť oči pred tým, že skutočná podstata vládnutia strany Smer nespočíva v štedrej sociálnej politike, ale v systematickom rozkrádaní verejných zdrojov. Dvojnásobne predražené diaľnice, stovky miliónov utopených v predražených Mochovciach, miliardy vyplytvané v rozkradnutom zdravotníctve, živnostníci ožobračení Širokého Váhostavom. Každý deň sa dozvedáme nové skutočnosti o schránkových firmách ryžujúcich na našich peniazoch.
Keby to pán Fico s budovaním sociálneho štátu myslel vážne, tak za tých takmer 8 rokov, ktorých na Slovensku vládne, tu už dávno máme vybudovanú sieť škôlok a jaslí pre každé dieťa. Mali by sme vybudovaný štandardný systém sociálnej starostlivosti o seniorov, a aspoň ako-tak fungujúce zdravotníctvo. Ale nie, vrcholom sociálnej demokracie na Slovensku sú lacnejšie bankové účty, poukážky na lyžovačku v rezortoch J&T, a zlacnenie rožkov o jeden cent.
Toto je sociálny štát v podaní Roberta Fica.