Mochovce: superdrahé a zbytočné

Autor: Tomáš Meravý | 1.6.2015 o 9:00 | (upravené 1.6.2015 o 10:11) Karma článku: 11,38 | Prečítané:  11336x

Keď sa premiér suverénneho štátu správa ako platený agent jadrovej lobby, výsledkom je jedna z najdrahších elektrární na svete.

Šialene predražená elektráreň

Dostavba dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach je jednou z top priorít Ficovej vlády. Tie sa však natoľko predražili, že omnoho lacnejším a energeticky zmysluplnejším riešením by bolo investovať do veternej alebo geotermálnej energie. Vláda míňa stovky miliónov eur z verejných zdrojov na predraženú dostavbu atómovej elektrárne, ktorá bude produkovať veľké množstvo nepotrebnej elektriny. V rokoch 2007-2012 išlo podľa informácií Greenpeace Slovensko na dostavbu Mochoviec 700 miliónov eur nevyplatených dividend Slovenských elektrární, ktoré mohli byť príjmom štátneho rozpočtu. Minulý rok vláda podporila projekt ďalšími 282 miliónmi. Ficova posadnutosť výstavbou nových jadrových elektrární je natoľko do očí bijúca, že vyvoláva podozrenie, či za tým nie je niečo viac než len nereálne predstavy pána premiéra o ich ekonomickej výhodnosti. Plytvanie verejnými zdrojmi totiž ide ruka v ruke so zvyšovaním našej energetickej závislosti od Ruska.

Obr. 1: Jadrová elektráreň Mochovce

Zdroj: JAVYS

Jadrová energia vzbudzuje vo svete mnoho odporu, ktorý je neraz založený skôr na iracionálnom strachu než na tvrdých faktoch. Rovnako však platí, že aj nekritická podpora atómovej energie za každú cenu môže mať fatálne následky. Proti novým atómovým elektrárňam totiž existujú veľmi pádne argumenty, z ktorých najpresvedčivejším je ich vysoká cena a viac než otázna rentabilnosť. V súčasnosti je na svete vo výstavbe približne 60 nových jadrových reaktorov, z toho polovica v Číne. V Európe je ich len zopár, no všetky sú poznačené omeškaniami a znásobovaním pôvodne očakávaných nákladov.

Podľa údajov Svetovej jadrovej asociácie priemerná cena atómovej elektrárne v stálych cenách (teda po zohľadnení inflácie) za posledné desaťročia narástla niekoľkonásobne. Cena elektrární sa meria v prepočte na výkon. Prvé francúzske atómové elektrárne stáli v roku 1978 len niečo cez 1000 eur za kilowatt. V roku 2000 už stála francúzska elektráreň Chooz takmer dvojnásobok. No a nové elektrárne s reaktormi tretej generácie už dostanete za cenu okolo 5000 eur za kilowatt. Platí to aj pre tretí a štvrtý blok elektrárne v Mochovciach, ktorých cena sa vyšplhala z pôvodne plánovaných 1,8 miliardy na 4,6 miliardy eur. Výkon dvoch nových blokov bude necelý jeden gigawatt. Cenou za kilowatt okolo 5000 eur patria Mochovce k štyrom najdrahším atómovým elektrárňam na svete.

Graf 1: Cena nových jadrových elektrární (eur/kWe)

Zdroj: World Nuclear Association + vlastné prepočty na základe verejne dostupných informácii

Prečo bývajú nové reaktory predražené? Svoju úlohu tu zohrávajú drahšie technológie, náročnejšia bezpečnostná regulácia, ale aj zlé plánovanie a fušerstvo. V tomto ohľade je za najproblematickejšiu elektráreň považovaná fínska Olkiluoto-3, ktorej cena sa z pôvodne plánovaných 3 miliárd vyšplhala až na 8,5 miliardy eur, pričom doba výstavby sa predĺžila na minimálne 13 rokov. Niektoré navrhované projekty, ako napríklad britská elektráreň Hinkley Point C, sa oproti očakávaniam predražili natoľko, že je investor nútený ich prehodnocovať. Cena novej elektrárne v Hinkley Point vrátane vládnych subvencií mala dosiahnuť astronomických 24 miliárd libier.

Jadro už nie je lacné

Dlhý čas platilo, že energia z jadra je lacná a spoľahlivá, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje mali skôr imidž drahého a nestabilného luxusu. Technologický pokrok, zmeny v regulačnom prostredí a rozvoj nových priemyselných odvetví však vedú k tomu, že karta sa prekvapivo rýchlo obracia.  Atómová energia je náročná z hľadiska kapitálových nákladov, samotná prevádzka a palivo sú lacné. Až 70-80% ceny elektriny z tohto zdroja je tvorených nákladmi na stavbu elektrárne. Výška stavebných nákladov je rozhodujúca pre otázku, či bude takto vyprodukovaná elektrina lacná alebo drahá. Kedže nové atómové elektrárne dnes reálne stoja niekoľkonásobok toho, čo stáli v minulosti, cena elektrickej energie z jadra rastie.

Na druhej strane môžeme pozorovať trvalý pokles ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov: narastajúci objem výroby zariadení totiž vedie k úsporám z rozsahu. Preto je dnes jadro považované už nie za lacný, ale skôr za stredne drahý zdroj výroby energie, ktorý vzhľadom na vysoké investičné a politické náklady nedokáže konkurovať plynu, biomase ani konvenčnými uhoľným elektrárňam. Podľa výpočtov anglickej energeticko-konzultačnej spoločnosti Parsons Brinckerhoff sú medzičasom lacnejšie už aj vnútrozemské veterné elektrárne. K rovnakým záverom prichádzajú aj analýzy amerického ministerstva energetiky, nemeckého výskumného inštitútu Frauenhofer, Medzinárodnej agentúry pre energiu alebo Kalifornskej energetickej komisie. Predpokladá sa, že cena energie z obnoviteľných zdrojov bude ďalej klesať.

Graf 2: Rozsah nákladov na výrobu elektriny z rôznych zdrojov (£/MWh)

Zdroj: Parsons Brinckerhoff

Elektrina, ktorú nepotrebujeme

Slovensko v súčasnosti ročne spotrebuje takmer 29 000 GWh elektrickej energie. Domácou výrobou dokážeme pokryť 99% spotreby, čím sme v podstate sebestační. Po dokončení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce sa zvýši produkcia elektriny na Slovensku o štvrtinu. Slovensko teda na zabezpečenie sebestačnosti novú jadrovú elektráreň nepotrebuje. Ak by sme chceli urobiť Slovensko plne sebestačné a vytvoriť kapacity na export, nebolo potrebné investovať stovky miliónov eur z verejných zdrojov do predraženej atómovej elektrárne, pre ktorú budeme musieť dovážať jadrové palivo z Ruska. Stačili by aj menšie investície, napríklad do obnoviteľných zdrojov.

Ďalším faktorom, ktorý hovorí proti výstavbe veľkých atómových elektrární, je fakt, že v rozpore so všetkými vládnymi prognózami spotreba elektriny na Slovensku nerastie, ale stagnuje, respektíve mierne klesá. Optimistické scenáre ministerstva hospodárstva z minulosti o raste spotrebe elektriny na Slovensku sa nenapĺňajú. Našej vláde však ani tieto skutočnosti nebránia v tom, aby snívala o postavení  ďalšej jadrovej elektrárne ruskej proveniencie, ktorá by bola spustená do prevádzky v roku 2030. To by už Slovensko produkovalo približne 50 000 GWh elektriny ročne (dnešná spotreba nie je ani 30 000 GWh). Podľa vládnych odhadov by nová elektráreň mala inštalovaný výkon 2 400 megawattov a cenu 4-6 miliárd eur. Podľa skúseností s novými jadrovými elektrárňami však môžeme počítať s tým, že tento projekt sa niekoľkonásobne predraží. Reálnejších by bolo okolo 12 miliárd eur, ak nie viac.

Pochybné argumenty o exporte

Kto bude spotrebovať 7 000 GWh elektriny vyrobenej novými blokmi v Mochovciach, keďže na Slovensku túto energiu nepotrebujeme? Vláda sa opiera len o veľmi vágne argumenty, operuje možnosťou exportovať elektrinu do zahraničia. Lenže kam? Nemecko, Poľsko, Česko, Bulharsko a Rumunsko sú čistými exportérmi elektriny, Rakúsko pokrýva časť spotreby elektrinou z Nemecka. Jediná krajina, do ktorej dnes exportujeme výraznejšie množstvo elektriny, je Maďarsko. To však stavia dva nové bloky atómovej elektrárne Paks, po ktorej dokončení už nebude závislé na importe.

Potom je tu Balkán, ktorý dlhodobo trpí nedostatkom kapacít na výrobu elektriny. Aj tu však platí, že jediný významnejší trh, ktorý prichádza do úvahy, je krízou zmietané Chorvátsko. To je odkázané na dovoz 20% domácej spotreby elektriny, v roku 2013 podľa CIA World Factbook importovalo približne 7 000 GWh elektriny. Ceny sú tu však pod európskym priemerom, o trh by sme navyše museli bojovať s Bosniakmi, Slovincami, Maďarmi a Čechmi. Chorvátsko chce postupne závislosť na importoch znižovať. Ak vláda argumentuje predajom elektriny z Mochoviec do zahraničia, mala by jasne povedať, ktoré konkrétne trhy má na mysli. Zatiaľ to totiž vyzerá skôr tak, že ani v zahraničí nebude pre našu elektrinu dostatočný odbyt.

Prečo nevyužívame domáce obnoviteľné zdroje?

Na to, aby sme zo Slovenska urobili čistého exportéra elektriny, by bolo úplne postačilo investovať do domácich obnoviteľných zdrojov. Obyvatelia Bratislavy sú zvyknutí na pohľad smerom do Rakúska a Maďarska, kde priamo za hranicami stoja početné veterné turbíny. Rakúsko veternou energiou zabezpečuje približne 7% domácej spotreby elektriny, pričom toto odvetvie v samotnom Rakúsku zamestnáva 3 300 ľudí. Slovensko má využiteľný potenciál veternej energie na úrovni 3-4% celkovej spotreby, tento potenciál ale nevyužívame. Veterné elektrárne sú pritom v prepočte na výkon lacnejšie ako nové atómové elektrárne. Ale načo by sme sa inšpirovali Rakušanmi, keď tí poďla našich mocných nevedia operovať ani lyžiarske strediská, nieto ešte jadrové elektrárne?

Obr. 2: Veterné turbíny v Dolnom Rakúsku

Zdroj: Wikipedia

Ešte väčší energetický potenciál pre Slovensko predstavuje geotermálna energia, ktorá patrí k najlacnejším zdrojom energie. Vďaka geotermálnym vodám máme na jej využívanie výborné podmienky. Maximálny potenciál našej geotermálnej energie predstavuje výkon 6 000 megawattov, čo je viac než dvojnásobok Mochoviec po dostavaní 3. a 4. bloku. Taký Island napríklad získava až štvrtinu svojej energie z geotermálnych zdrojov. Rozvoj geotermálnej energie na Slovensku je však blokovaný úradmi. Ministerstvo hospodárstva radšej vsádza na ruské jadro. Ficova vláda teda namiesto toho, aby rozvíjala naše domáce zdroje a zvyšovala našu energetickú sebestačnosť, ide z nás urobiť ruskú energetickú kolóniu. Podiel elektriny z jadra chce naďalej zvyšovať a v tomto ukazovateli predbehnúť aj súčasného svetového lídra Francúzsko.

Obr. 3: Geotermálna elektráreň Nesjavellir na Islande

Zdroj:Wikipedia

Keď to kváka ako ruský agent...

Premiér Fico v energetickej politike evidentne koná proti národným záujmom Slovenskej republiky, v prospech jadrovej lobby a v prospech Ruskej federácie. Stámilióny až miliardy eur, ktoré vláda premrhá na výstavbe predražených jadrových elektrární, mohli byť lepšie investované nielen do rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale napríklad aj na výstavbu nových škôlok, na zvýšenie platov učiteľov alebo na zníženie vysokých odvodov.

Ekonómia Robertovi Ficovi nikdy nešla, ale spôsob, akým sa stavia k energetickej politike, budí dojem, akoby to celé robil úplne zámerne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?