Prečo je Grexit lepšou voľbou

Autor: Tomáš Meravý | 15.7.2015 o 16:20 | (upravené 17.7.2015 o 9:46) Karma článku: 6,45 | Prečítané:  1580x

Reformy sa nedajú nanútiť zvonka, musia byť prejavom vlastných snáh. Grécky národ nadvládu veriteľov neprijme.

Nemecký kráľ na gréckom tróne

Vraví sa, že kto nepozná históriu, je odsúdený ju opakovať. História moderného gréckeho štátu siaha do prvej polovice 19. storočia. Grécko bolo v tomto období chudobnou okrajovou provinciou upadajúcej Osmanskej ríše a malo len málo spoločné s vyspelou antickou kultúrou, ktorá tu sídlila pred dvoma tisícročiami. V roku 1821 vypuklo grécke povstanie voči slabnúcej osmanskej nadvláde, ktoré bolo podporované cárskym Ruskom. Povstanie bolo pomerne rýchlo potlačené. Grécka nazávislosť začala byť na dosah až po vojenskej intervencii Francúzska a Veľkej Británie v roku 1825, čím sa začala písať 190-ročná história závislosti gréckeho štátu od západných veľmocí. Grécko napokon dosiahlo formálnu nezávislosť od Osmanskej ríše v roku 1827.

Prvou hlavou gréckeho štátu sa stal ruský diplomat gréckeho pôvodu Ioannis Kapodistrias. Po štyroch rokoch vo funkcii bol zavraždený. Západné mocnosti po jeho smrti urobili z Grécka absolútnu monarchiu a na trón dosadili bavorského princa Otta z rodu Wittelsbachovcov. Kráľ Otto so sebou do Atén z priviezol hneď aj celú vládu a úradníctvo z Nemecka. Ich úlohou bolo modernizovať zaostalý a agrárny grécky štát. Za účelom modernizácie požičali Francúzsko, Rusko a Británia gréckemu štátu 60 miliónov frankov, z ktorého však boli vrátené len tri štvrtiny. Väčšinu peňazí pohltila armáda a skorumpovaný štátny aparát. Značná časť požičaných peňazí odišla do Osmanskej ríše na kompenzáciu územných strát. Najväčším veriteľom Grécka bola Veľká Británia, ktorá tak mohla na Grécko vyvíjať aj najväčší tlak. Grécky štátny rozpočet bol chronicky deficitný, čo viedlo k ďalšiemu zadlžovaniu krajiny a vyhláseniu platobnej neschopnosti. Navyše, absolutistický spôsob presadzovania reforiem zo strany cudzincov postupne narážal na čoraz väčší odpor bežných Grékov. Voči Ottovi vypukli dve povstania, jedno v roku 1844 a druhé v roku 1862. Po druhom povstaní musel kráľ z Grécka ujsť.

Obr. 1: Kráľ Otto prichádza do Atén. Peter von Hess, 1839.

Zdroj: Wikipedia

Grécko vyhlásilo platobnú neschopnosť počas svojej modernej histórie prinajmenšom päťkrát (1826, 1843, 1860, 1894 a 1932). Napriek istým úspechom modernizačných snáh zostalo Grécko nestabilné, chudobné a zaostalé až do druhej polovice dvadsiateho storočia. Po skončení druhej svetovej vojny vypukla v Grécku občianska vojna medzi tamojšími komunistami a prozápadnými silami. Podľa dohody z Jalty patrilo Grécko na západ, Stalin preto gréckych komunistov nechal napospas osudu. Pod vládou konzervatívnej vojenskej junty začalo Grécko rozvíjať turizmus ako náhradu za neexistujúci priemysel. Do Grécka začali pritekať peniaze z Marshallovho plánu, ktorými sa Američania snažili modernizovať a stabilizovať túto strategicky položenú krajinu.

Ilúzia blahobytu

Pomery v Grécku sa začali stabilizovať počas 70. rokov 20. storočia. Grécko sa postupne demokratizovalo, v roku 1980 bolo prijaté do NATO a v roku 1981 do Európskej únie. So vstupom do EÚ začalo do krajiny prúdiť obrovské množstvo peňazí zo zahraničia. Okrem eurofondov, ktorých prílev dosahoval približne 3% gréckeho HDP ročne, prudko stúpli deficity verejných financií. Namiesto vybudovania moderných ekonomických odvetví však grécke vlády použili európske peniaze na vybudovanie štedrého sociálneho systému a prebujnelej štátnej správy. Vďaka zvýšenému domácemu dopytu síce vzrástla výkonnosť gréckej ekonomiky na vyše 90% európskeho priemeru, tento stav však nebol dlhodobo udržateľný, pretože bol živený narastajúcou zahraničnou zadĺženosťou krajiny.

Obr. 2: Summit EHS v roku 1983 v Aténach počas prvého gréckeho predsedníctva

Zdroj: Grécky portál "Economia"

Dominantnou postavou gréckej politiky v tomto období bol socialistický premiér Andreas Papandreou.  Grécky štátny dlh narástol v priebehu 80. rokov počas jeho dvoch vlád z 20% na 90% HDP. Ešte pred prijatím eura v roku 2001 presiahol 100% HDP. Grécko nikdy nespĺňalo maastrichtské kritéria a do eurozóny sa dostalo len vďaka falšovaniu dát a privretým očiam európskych orgánov. Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 sa Grécko dostalo do problémov s refinancovaním štátneho dlhu a muselo prijať pomoc európskych štátov. Záchranné pôžičky zahraničných veriteľov sú spojené s požiadavkou tvrdých úspor a reforiem, ktoré sa však gréckym politikom nedarí (alebo nechce) presadzovať. Grécko stratilo od vypuknutia krízy asi štvrtinu svojho HDP. Štátny dlh grécka narástol na 175% HDP a podľa názoru Medzinárodného menového fondu sa stáva neudržateľným.

Obr. 3: Štruktúra gréckeho exportu

Zdroj: Harvard Atlas of Economic Complexity

Grécka ekonomika je z hľadiska odvetvovej štruktúry stále veľmi zaostalá. Dominantnými odvetviami sú poľnohospodárstvo, potravinárstvo, turizmus, základné suroviny a námorná preprava. Grécko nemá dostatočne vybudovaný moderný priemysel ani sofistikované služby. Exporty sú minimálne. Na rozsiahle investície do strojárstva, ako napríklad na Slovensku, sa Grécko z dôvodu geografickej polohy nehodí. Najväčším exportným artiklom Grécka je okrem dovolenkových zážitkov predovšetkým grécka ropa, ktorej však nie je veľa. Nasledujú potravinárske produkty. Je nepravdepodobné, že grécka ekonomika bude v nasledujúcich rokoch dosahovať vysoký ekonomický rast. Grécko sa nachádza v procese "deleveragingu", teda spľasnutia úverovej bubliny, ktorý je spravidla nasledovaný obdobiami nízkeho ekonomického rastu. Príkladom môže byť slabý rast japonskej ekonomiky počas 90. rokov minulého storočia. Odhady rastu gréckej ekonomiky z dieľne Medzinárodného menového fondu v posledných rokoch sa takisto ukázali byť príliš optimistické.

Grécky premiér reformám neverí

Ako dopadnú reformy, ktoré nie sú presadzované z vnútorného presvedčenia, ale len z donútenia zahraničím, sme mali možnosť sledovať po volebnom víťazstve strany Syriza začiatkom tohto roku. Veľká koalícia strán PASOK a Nea Dimokratia bola odstavená v predčasných voľbách, novú vládu zostavili marxisti a nacionalisti, ktorí chceli euro, ale odmietali reformy. Nový premiér Alexis Tsipras sľuboval Grékom koniec uťahovania opaskov a opustil rokovania o pokračovaní záchranných programov. Veril, že ak Gréci v referende odmietnu ďalšie škrty a humanitárna situácia v krajine bude eskalovať, zahraniční veritelia nakoniec nebudú mať inú možnosť než Grécko opäť zachrániť. V Grécku sa po zastavení pomoci úplne rozpadlo peňažné hospodárstvo. Gréci začali húfne vyberať úspory z bánk, boli zavedené kapitálové kontroly a maloobchodné tržby sa prepadli o 75%.

Na neďelňajšom summite v Bruseli už väčšina štátov bola naklonená odchodu Grécka z eurozóny, ktorý razil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. O zvrat v poslednej chvíli sa zaslúžili lídri Talianska a Francúzska, ktorí presadzujú zmierlivejší prístup ku Grécku, pretože ich krajiny môžu byť ďalšie na rade. Angela Merkelová ustúpila a zvíťazil alternatívny plán, podľa ktorého Grécko dostane pomoc, len ak vopred prijme nepopulárne a čiastočne ponižujúce reformy. Nemecko sa tak nechtiac nechalo vmanévrovať do pozície nenávideného zahraničného okupanta, ktorý presadzuje v Grécku nepopulárne opatrenia proti vôli jeho obyvateľstva, hoci samo vníma svoju aktivitu voči Grécku len ako benevolentnú pomoc. Podobne v minulosti dopadli Američania, keď sa snažili z južného Vietnamu, Iraku a Afganistanu urobiť demokracie západného typu.

Obr. 4: Angela Merkel po nedeľňajšom summite eurozóny v Bruseli o Grécku

Zdroj: Reuters

Grécko teraz bude musieť prijímať ekonomické zákony a privatizovať štátne podniky priamo pod taktovkou zahraničných veriteľov. Grécky štát je však zrejme nereformovateľný. Po piatich rokoch záchranných programov Grécko stále nemá zavedený fungujúci kataster nehnuteľností ani fungujúci systém vyberania daní. Až do posledných chvíľ sa Grécko bránilo zrušeniu nezmyselného systému zníženej DPH na gréckych ostrovoch, vrámci ktorého ten istý tovar na Peloponéze je zaťažený inou sadzbou dane ako napríklad na ostrove Lesbos, a ktorý vedie k zbytočným administratívnym duplicitám v daňovej správe. Len pre porovnanie, za rovnaké päťročné obdobie stihlo Slovensko poraziť Mečiara, sprivatizovať štátne podniky, dobehnúť susedov v prístupových rokovaniach do EÚ a zaviesť rovnú daň.

Grécky premiér síce na summite prijal podmienky veriteľov, grécke médiá však už na druhý deň začali dohodu označovať za holokaust, okupáciu a koloniliazmus. A ako vyzerá grécky reformný líder? Alexis Tsipras v gréckej televízii povedal, že v reformy neverí, ale bol nútený ich prijať, aby od Grécka odvrátil to najhoršie. Zároveň kritizoval veriteľov za ich tvrdý postoj. Egomaniak Tsiprsas sa na domácej pôde štylizuje do roly obete a žne za to v parlamente potlesk. Jeho vláda sa rozpadáva, koaliční partneri s reformami nesúhlasia a z kabinetu odchádzajú kľúčoví ľudia. Zrejme tak bude potrebná ďalšia veľká koalícia. Ako dlho táto koalícia vydrží a koľko reforiem naozaj presadí, uvidíme.

Obr. 5: Alexis Tsipras obhajuje dohodu v štátnej televíziu ako vnútenú

Zdroj: Der Spiegel

Grécko naozaj reformy potrebuje, ale takto presadzované reformy podľa môjho názoru nebudú fungovať. Skôr či neskôr sa odchod Grécka z eurozóny stane tak či tak nevyhnutným. Nemôžete mať totiž silnú nemeckú menu, ak máte slabú balkánsku ekonomiku. Nový záchranný program zvýši grécky štátny dlh na viac ako 200% HDP, čo znamená, že bude potrebné ďalšie odpúšťanie dlhov.  Grécko má za sebou 190-ročnú históriu neúspešných pokusov o modernizáciu, neraz pretláčaných cudzincami proti vôli gréckeho obyvateľstva. A teraz sa má zásadne zmodernizovať za tri roky, keď grécky premiér vraví, že sám v tieto reformy  neverí? Kto zaručuje, že najbližšie grécke voľby nevyhrá nejaká ďalšia protireformná populistická strana, a celý proces si ešte raz nezopakujeme?

Keď sa aj po rokoch mediácie v manželstve trápite, je lepšie sa rozísť

Myslím, že nový program reforiem nebude fungovať a skôr a povedie k zvýšeniu napätia medzi Gréckom a štátmi eurozóny.  Nakoniec  z toho budú všetci na seba iba naštvaní. Poďla môjho názoru bude preto lepšie, ak Grécko z eurozóny odíde a zavedie vlastnú menu, hoci to bude z krátkodobého hľadisku určite veľmi náročné a bolestivé. Problémom je, že Grécko samotné z eurozóny odísť nechce, pretože mu členstvo v eurozóne umožňuje ťahať od Európanov ďalšie a ďalšie miliardy záchranných úverov. Z dlhodobého hľadiska sa však Grexitom vzťahy Grécka s eurozónou môžu vyčistiť a Grécko nebude viac musieť znášať zvieraciu kazajku meny, ktorá jej nesedí. Grécko by samozrejme naďalej mohlo byť plnoprávnym členom Európskej únie. Ostatné štáty eurozóny sa potom môžu pokojne sústrediť na otázky upevňovania menovej únie vrámci homogénnejšej skupiny ekonomík. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?