Fakty o globálnej utečeneckej kríze

Autor: Tomáš Meravý | 10.9.2015 o 18:00 | (upravené 10.9.2015 o 19:42) Karma článku: 6,46 | Prečítané:  2098x

V provinčne vedenej slovenskej debate o utečencoch úplne zaniká globálny rozmer narastajúceho problému. Svet práve zažíva najhoršiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Či chceme alebo nie, pred týmto problémom neutečieme.

Diskusiu o utečeneckej kríze v Európe je nutne potrebné preniesť z roviny strachu a emócií do roviny racionálnej, ktorá sa opiera o fakty. Podľa vyjadrení čelných predstaviteľov štátu by sa človek mohol domnievať, akoby Európa (a osobitne Slovensko) čelila akútnemu návalu ekonomických špekulantov, valiacich sa do Európy po sociálne dávky, plánujúcich húfne stavať mešity a ohrozovať našu kultúru. Tak si teda zistime fakty a zasaďme si ich do kontextu. Utečenci smerujúci do Európy sú v skutočnosti len malou časťou narastajúceho celosvetového problému.

Svet práve prechádza najhoršou utečeneckou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá dosahuje globálne rozmery. Počet utečencov a vnútorne presídlených osôb (to sú takí, ktorí utiekli, ale neprekročili hranice štátu) v roku 2014 podľa Vysokého komisariátu OSN pre utečencov (UNHCR) dosiahol takmer 60 miliónov. Je to najvyšší počet od druhej svetovej vojny. Najväčší počet utečencov je z Afganistanu, Sýrie a Somálska, veľké vnútorné presídlenia sú napríklad aj v Kolumbii, Kongu, Sudáne a Myanmare. V rámci Kolumbie je napríklad podľa UNHCR na úteku až 3,6 milióna ľudí v dôsledku gerilovej vojny medzi kolumbijskou vládou a komunistickými milíciami FARC, ktorá trvá už od 60. rokov minulého storočia. Na nasledujúcom grafe vidíme vývoj počtu ľudí na úteku v posledných rokoch:

 

Zdroj: UNHCR

Dôvodom pre vysoký počet ľudí na úteku sú vojenské konflikty a perzekúcia, či už vojenskými diktatúrami ako v Myanmare alebo neštátnymi aktérmi ako Islamský štát v Iraku a Sýrii. Počet vojenských konfliktov v súčasnosti dosahuje nezvyčajné výšiny. Osem konfliktov sa odohráva v Afrike (Pobrežie slonoviny, Stredoafrická republika, Líbya, Mali, Nigéria, Demokratická republika Kongo, Južný Sudán, Burundi), tri na blízkom a strednom východe (Sýria, Irak, Jemen), jeden v Európe (Ukrajina), a tri v Ázii (Kyrgyzsko, Myanmar, Afganistan/Pakistan). UNHCR preto predpokladá ďalšie zvyšovanie počtu utečencov. Polovica všetkých utečencov sú deti a mladiství vo veku do 18 rokov.

 Dôvodom, prečo sme na Slovensku zrazu touto utečeneckou vlnou zaskočení, je nielen to, že sa nachádzame v relatívnej óaze pokoja, ale zrejme aj to, že naše médiá relatívne málo informujú o konfliktoch v iných častiach sveta (Igor Matovič je asi zaujímavejší). Napríklad vojenské ťaženie nigérijského islamistického hnutia Boko Haram je trvalo prítomné vo svetových médiách. Najvýznamnejším konfliktom z hľadiska utečencov smerujúcich do Európy je samozrejme občianska vojna v Sýrii. Sýria s populáciou 18 miliónov má v dôsledku štvorročného konfliktu 7,6 milióna vnútorne presídlených osôb, pričom 4 milióny Sýrčanov utiekli z krajiny ako utečenci.

 

Zdroj: New York Times

Je úplne logické, že pri miliónoch osôb na úteku sa časť z nich snaží dostať do Európy. Nie je však pravda, že by práve Európa trpela najväčším návalom utečencov. Na hornom obrázku vidíme vysoký počet utečencov, ktoré prijalo Turecko, Libanon a Jordánsko. Počet utečencov smerujúcich do Európy síce rastie - od januára do augusta 2015 to bolo 350-tisíc, zatiaľčo za celý rok 2014 to bolo 280-tisíc. Taký Pakistan hostí napríklad až 1,5 milióna utečencov z Afganistanu. Rozvojové krajiny nesú viac než 80%-nú ťarchu utečencov a vnútorne presídlených osôb. Do Európy smeruje menej ako 2% všetkých utečencov na svete.

 Počet žiadateľov o azyl v EÚ sa nepochybne zvyšuje, podľa najaktuálnejších odhadov dosiahol zatiaľ 755-tisíc. Najviac azylov bolo udelených Nemeckom (48-tisíc), Švédskom (33-tisíc) a Talianskom, Francúzskom (obaja po 21-tisíc) a Britániou (14-tisíc). Nemecko očakáva tento rok príchod 800-tisíc ľudí. Európska únia vyčlenila na pomoc sýrskym utečencom 3,9 miliardy eur. Chudobnejšie krajiny v Afrike a na blízkom východe však nielen že čelia výrazne vyššiemu počtu utečencov, ale navyše musia tento problém riešiť s omnoho menšími ekonomickými zdrojmi, ktoré majú k dispozícii. Ako to vyzerá v praxi, môžete vidieť na dolnom obrázku, v ktorom je zobrazený utečenecký tábor Zaatari v Jordánsku. Žije tu približne 160-tisíc sýrskych utečencov:

 

Zdroj: AFP

Ako naložiť s utečencami smerujúcimi do Európy? Podľa humanitárneho a európskeho práva má každý utečenec právo na prístrešok, jedlo a prvú pomoc. Hoci neexistuje žiadna presná štatistika ani prieskum, ktorý by zisťoval socioekonomické postavenie utečencov v Európe, ja osobne mám dojem, že ide skôr o ekonomicky a vzdelanostne lepšie postavených ľudí. Ak si myslíte, že títo ľudia sú ekonomickí špekulanti, tak sa pozrite, ako vyzerajú konflikty, pred ktorými utekajú. Takto napríklad dnes vyzerá Sýria, konkrétne mesto Homs ležiace na hranici s Libanonom, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo vyše 650-tisíc ľudí: 

Zdroj: Los Angeles Times

Je zvláštne, ako rozdielne sa k utečeneckej kríze stavajú rôzne európske krajiny. Nemecký záujem o utečencov určite nie je daný len humanitárnou politikou, ale aj objektívnymi ekonomickými potrebami a dlhodobými politickými úvahami krajiny. Nemecko v súčasnosti trpí nedostatkom pracovnej sily, v dôsledku starnutia populácie tam za posledných desať rokov klesol počet obyvateľov z 82 miliónov na 80 miliónov. Nemecké firmy budú potrebovať pracovnú silu z cudziny, aby udržali výrobu. Riaditeľ automobilového koncernu Daimler Dieter Zetsche sa už vyjadaril, že budú mať o utečencov veľký záujem.

Nemecká vláda si z moslimského vierovyznania väčšiny utečencov ťažkú hlavu nerobí. V Nemecku už dnes žijú približne 4 milióny moslimov, a Angela Merkelová sa dlhodobo snaží túto skupinu integrovať vyjadreniami, že islam patrí k Nemecku. Jej benevolentný postoj k utečencom možno podľa môjho názoru chápať aj ako snahu o vyslanie pozitívneho signálu k nemeckým moslimom, ale aj k moslimom v zahraničí, s cieľom znižovať napätie medzi kultúrami. Zároveň sa tým snaží izolovať fundamentalistické skupiny. Podľa nemeckých úradov žije v Nemecku približne 7600 salafistov, z toho 140 bolo úradmi označených za nebezpečné osoby.

Pre porovnanie, Slovensko bolo podľa premiéra Roberta Fica až do nedávna ochotné prijať len 100 kresťanských utečencov, a návrh európskych štátov na prichýlenie väčšieho počtu utečencov odmieta. Pritom ide tak či onak o smiešne čísla. Aj 2300 utečencov, ktoré by sme mohli prijať podľa Junckerovho návrhu, je len kvapkou v mori v porovnaní s miliónmi utečencov prijatými susednými štátmi Sýrie. Ja sa preto pýtam: Je postoj našej vlády racionálny? Je odvážny? Je humánny, je solidárny, kresťanský a európsky? Nech si každý v kontexte týchto faktov urobí názor sám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?