Čo prezrádza rozpočet verejnej správy o prioritách vlády?

Autor: Tomáš Meravý | 6.11.2015 o 9:20 | (upravené 6.11.2015 o 17:57) Karma článku: 6,14 | Prečítané:  983x

Takzvaná sociálna vláda je štedrá predovšetkým k štátnej byrokracii a k dodávateľom tovarov a služieb.

Robíme pre ľudí, chránime Slovensko

Politická reklama vládnej strany Smer už niekoľko týždňov hrdo hlása „Robíme pre ľudí“. Či je to skutočne tak, nám napovie návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016. Práve nastavenie rozpočtu a jeho výdavkov svedčí o tom, ktoré oblasti vláda považuje za prioritné. Keďže volebné obdobie sa chýli ku koncu, je na mieste zhodnotiť nielen aktuálny návrh rozpočtu, ale aj bilancovať hospodárenie vlády za celé jej funkčné obdobie.

Štátny aparát priberá na váhe

Slovensko dlhodobo bojuje so zanedbaným systémom vzdelávania a nízkymi platmi učiteľov, veľké rezervy máme aj v zdravotníctve a osobitne v sociálnych službách. Už niekoľko rokov si neplníme záväzky voči našim spojencom z NATO, nevieme zmodernizovať výzbroj armády aj napriek vojne na Ukrajine zostávame závislí na ruských vojenských dodávkach. Tradičnou výhovorkou, prečo nie je možné naliať viac peňazí do týchto oblastí, bol argument, že náš štát na to nemá prostriedky. V minulosti to možno bola pravda. Verejné výdavky Slovenska patrili k najnižším v Európskej únii (v roku 2007 činili len 36,1% HDP), prioritou bolo znižovanie daní a deficitu verejných financií. Situácia sa však odvtedy zásadne zmenila. Po vstupe do EÚ začali na Slovensko tiecť miliardy eur z eurofondov, vláda Roberta Fica výrazne zvýšila dane a začala aj viac rozdávať. V dôsledku toho verejné výdavky na Slovensku postupne rástli. V roku 2014 po zarátaní eurofondov dosiahli 41,8% HDP, v roku 2015 už pravdepodobne dosiahnu 43%. V roku 2016 by mohli pri pokračovaní tohto trendu dosiahnuť takmer 44% HDP, čo však veľmi záleží na úspešnosti čerpania eurofondov v novom programovom období. Návrh rozpočtu na budúci rok podľa metodiky ESA2010 eurofondy nezohľadňuje, skutočnosť sa preto dozvieme až na budúci rok.

Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Vláda sa proti tvrdeniam o náraste výdavkov vyhovára zmenou metodiky národných účtov. Od septembra 2014 vstúpila do platnosti nová metodika ESA2010, ktorá do výdavkov verejnej správy počíta aj niektoré položky, ktoré podľa starej metodiky výdavkami neboli. Zároveň sa však podľa novej metodiky zvyšuje aj hrubý domáci produkt. Asi ťažko by sme zmenou metodiky vysvetlili nárast verejných výdavkov o celé 3 miliardy eur za posledné dva roky.

Najväčšou prioritou je Úrad vlády

Keďže dlhodobým problémom Slovenska sú zanedbané školstvo, zle zaplatené sestričky alebo napríklad aj chátrajúca armáda, každá rozumná vláda majúca k dispozícii viac peňazí by v rozpočte prioritne podporila práve tieto oblasti. Poďme sa teda pozrieť, ktoré kapitoly štátneho rozpočtu si najviac polepšili od začiatku funkčného obdobia druhej Ficovej vlády. Ako vidíme na nasledujúcom grafe, v percentuálnom vyjadrení si najviac polepšil Úrad vlády, ktorého rozpočet sa v rokoch 2012-2015 viac než zdvojnásobil. Dôvodom je prudký nárast kapitálových výdavkov financovaných z eurofondov, ktoré v roku 2015 tvorili až polovicu všetkých výdavkov Úradu vlády. Pod kapitálovými výdavkami rozumieme napríklad investície do budov a automobilov. Takouto investíciou by mohla byť rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach, môže však ísť aj o iné nákupy.

Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky (graf zohľadňuje dôsledky reformy ESO pre rozpočty ministerstiev vnútra a školstva)

Za Úradom vlády nasleduje niekoľko ďalších úradov, výrazne si prilepšili aj rezorty financií, dopravy a vnútra. V prakticky všetkých prípadoch je za nárastom výdavkov čerpanie eurofondov a verejné obstarávanie, investície do ľudských kapacít boli zanedbateľné. Ak niekde rástli personálne výdavky, bola to predovšetkým byrokracia a polícia (počet policajtov napríklad narástol z 26 091 na 26 866). Z nárastu verejných výdavkov za Ficovej vlády teda nemali prospech učitelia ani zdravotné sestry, ale policajti, vedúci úradníci a papaláši. A s nimi rôzni dodávatelia, od ktorých si naše úrady kupovali tovary a služby, predovšetkým informačné systémy a stavebné práce.

Učitelia na poslednom mieste

Nárast výdavkov jednotlivých rezortov ide ruka v ruke s postavením daného ministra v hierarchii Smeru. Úrady, ktorým panujú Fico, Vážny, Kažimír, Počiatek a Kaliňák si prilepšili výrazne viac než napríklad ministerstvo práce a sociálnych vecí, ministerstvo školstva a verejné vysoké školy. Vznikla tak absurdná situácia, keď krajina s nadpriemerným počtom policajtov a podpriemerne zaplatenými učiteľmi ešte viac pridáva policajtom a naďalej kašle na učiteľov.

Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky (graf zohľadňuje dôsledky reformy ESO pre rozpočty ministerstiev vnútra a školstva)

Za absolútnu nehoráznosť možno považovať, keď vláda naďalej učiteľom odkazuje, že na zvýšenie ich platov nemá peniaze a ich požiadavky označuje za nereálne. Ak by totiž vláda prisudzovala platom učiteľov taký význam, aký prisudzuje míňaniu eurofondov a obstarávaniu rôznych tovarov a služieb, už dávno by bol tento problém vyriešený. Dokázať sa to dá veľmi jednoducho, na konkrétnych číslach. Kým normatívne výdavky v regionálnom školstve (to sú peniaze určené na bežnú prevádzku škôl vrátane platov učiteľov) narástli v rokoch 2012-2015 v absolútnom vyjadrení o 137 miliónov eur, výdavky štátneho aparátu na tovary, služby a kapitálové investície za rovnaké obdobie vzrástli o 447 miliónov eur. Len v samotnej v kapitole ministerstva financií vzrástli celkové výdavky o 228 miliónov eur. Výdavky ministerstva vnútra bez programu „výchova a vzdelávanie mládeže“ vzrástli o 311 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia plus 154 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva plus 133 miliónov eur. Ministerstvo dopravy, ktorému kraľuje Ján Počiatek, úžasných plus 878 miliónov eur. A nesmieme zabudnúť ani sociálne balíčky vlády, plus cca. 450 miliónov eur. Takže ak nabudúce bude nejaký minister Ficovej vlády tvrdiť, že na zvýšenie platov učiteľov na dôstojnú úroveň jednoducho nie sú peniaze, viete, čo si o tom máte myslieť.

Verejné financie = peniaze IT firiem?

Pokiaľ ide o obstarávanie, treba osobitne spomenúť ministerstvo financií, ktoré by sme mohli pokojne premenovať na ministerstvo obstarávania informačných systémov. Výdavky ministerstva vzrástli v rokoch 2012-2015 predovšetkým vďaka eurofondom z 379 miliónov na 607 miliónov. Z celkového nárastu o 228 miliónov eur ide len 8 miliónov na vrub vyšších miezd zamestnancov rezortu. Zvyšok má podľa údajov zo štátneho rozpočtu na svedomí obstarávanie, predovšetkým informačných systémov finančnej správy, špecializovaných prístrojov a automobilov. Aká pokročilá je informatizácia na Slovensku v porovnaní s krajinami ako Fínsko alebo Estónsko, a či tento pokrok stál za toľké peniaze (údajne bolo na informatizáciu od roku 2007 vynaložených až 900 miliónov eur), to už nechám na Vaše posúdenie.

Čiže, áno, reklamný slogan "Robíme pre ľudí" je pravdivý. Len by bolo korektné priznať, pre ktorých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?