reklama

Ako funguje euroval

Euroval, to je téma týchto dní. Bohužiaľ, slovenským politikom sa doteraz nepodarilo poriadne občanom vysvetliť, ako euroval funguje, prečo bol zriadený, a o čom sa vlastne v utorok hlasuje. Pokúsim sa preto v krátkosti a „po lopate“ vysvetliť euroval a vyvrátiť niektoré mylné predstavy s ním spojené.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Prvým mýtom je, že Národná rada bude v utorok rokovať o slovenskom súhlase so vznikom eurovalu. Nie je to tak, euroval už od minulého roka existuje a Slovensko je jeho súčasťou. Presnejšie povedané, existuje dočasný euroval, hovorovo nazvaný euroval I. Okrem dočasného eurovalu sa hovorí aj o vzniku permanentného eurovalu, hovorovo nazvaného euroval II, ktorý má fungovať až v budúcnosti. Euroval II ešte neexistuje, ani sa o ňom v Národnej rade teraz nebude hlasovať. Tento týždeň sa v Národnej rade hlasuje iba o eurovale I. A nehlasuje sa o jeho vzniku, ale o posilnení jeho kapacity a flexibility.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo bol euroval zriadený a ako funguje? Euroval v širšom zmysle je súbor nástrojov, ktorým sa Európska únia snaží chrániť členské štáty a odvrátiť hroziacu finančnú krízu. Za týmto účelom môže využiť finančné prostriedky do maximálnej výšky 750 miliárd eur. Z toho 250 miliárd od Medzinárodného menového fondu a 60 miliárd z rozpočtu Európskej únie. Zvyšných 440 miliárd môže vynaložiť EFSF, ktorý je eurovalom v užšom zmysle, t.j. náš euroval I, o ktorom sa naši politici tak dlho vadia.

Akými prostriedkami pomáha euroval chrániť štáty Európskej únie? Môže nakupovať dlhopisy členských štátov, ktoré požiadali o pomoc, teda poskytnúť im záchranné pôžičky. Záchranné pôžičky pre Írsko a Portugalsko boli čiastočne financované práve z eurovalu. Euroval však peniaze na záchranu štátov nefinancuje z vkladov štátov eurozóny. Emituje vlastné dlhopisy na finančnom trhu, teda sám si požičia od investorov. Aby boli tieto dlhopisy bonitné a mali najvyšší rating, sú zaručené členskými štátmi Európskej únie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dlhopisy vydané eurovalom sú vďaka tomu veľmi žiadané, napr. pri prvej emisii dopyt prevyšoval ponuku deväťnásobne. Jedným z najväčších investorov bola japonská vláda, ktorá kúpila pätinu emitovaných dlhopisov. Touto formou sa vlastne na záchrane Írska a Portugalska podieľali investori z celého sveta, eurozóna len garantuje bezpečnosť ich investície. Úrok, za ktorý euroval požičiava štátom, je vyšší ako úrok, za ktorý si on sám požičiava. Takže problémové krajiny nedotuje, ale na nich niečo zarobí a financuje sa sám. Slovensko už v eurovale je, zatiaľ však do eurovalu nemuselo poslať ani cent. Euroval dokáže poskytovať záchranné úvery bez toho, aby sme do neho poslali čo i len jeden cent, a to preto, lebo sa financuje sám a my len garantujeme jeho záväzky. Platiť by sme museli iba vtedy, keby Írsko, Portugalsko alebo iný dlžník nesplácal pôžičky eurovalu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S garanciami v eurovale je to vlastne podobné, ako keď idete do banky a chcete si požičať. Banka si môže vyžiadať ručiteľa alebo inú zábezpeku, aby znížila riziko, že sa jej požičané peniaze nevrátia. Vystavenie záruky zo strany ručiteľa však neznamená, že automaticky prichádza o svoje peniaze. Ručiteľ sa zaväzuje, že v prípade Vašej neschopnosti splácať úver ho splatí za Vás. Ak peniaze splatíte, ručiteľ o nič neprichádza. V rovnakom zmysle ani vystavenie záruk zo strany Slovenska a iných štátov neznamená, že o tieto peniaze automaticky prídeme. Záruka je jednoducho nástroj na zníženie rizika veriteľa, ktorý je vďaka záruke ochotný požičať za nižšiu cenu alebo lepších podmienok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď po krachu investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008 zachraňovali v Amerike, Británii alebo Nemecku banky, takisto v nej hrali dôležitú úlohu záruky. Napríklad britská vláda v rámci záchrany domácich bánk poskytla záruky na medzibankové úvery v úhrnnej výške 250 miliárd libier. Toto opatrenie bolo veľmi dôležité a veľmi užitočné. Banky boli po krachu Lehman Brothers vo veľkej neistote a nechceli si navzájom požičiavať, pretože vlastnili veľa toxických aktív (nesplácaných hypoték), a nevedeli, či banka, ktorej požičajú, tiež neskrachuje a oni neprídu o svoje peniaze. Keďže nefungoval medzibankový trh, banky pre vysokú obavu z rizika nepožičiavali ani firmám, ktoré potrebovali bankové úvery pre svoju činnosť. Vystavenie záruk bolo kľúčové pre obnovu vzájomnej dôvery medzi bankami. Banky sa nemuseli viac obávať o svoje peniaze, a boli viac ochotné požičiavať peniaze nielen medzi sebou, ale aj iným firmám. Činnosť bankového sektora sa postupne opäť rozhýbala. Niečo to síce stálo, ale bolo to oveľa lepšie, ako keby namiesto toho padol celý bankový sektor a s ním celá ekonomika.

Podobné aktivity sa diali aj inde vo svete. Americká vláda garantovala hypotéky zárukami v hodnote viac než 400 miliárd dolárov, nemecká vláda garantovala finančné aktíva garanciami v približnej hodnote 180 miliárd eur.

U štátov Európskej únie je dnes situácia podobná ako po krachu Lehman Brothers. Grécko je dnešným Lehman Brothers. Je prakticky insolventné a navyše má problémy s napĺňaním ozdravného plánu, ktorý bol podmienkou pre poskytnutie záchrannej pôžičky od štátov eurozóny a MMF. Investori majú obavy, že by sa do podobných problémov mohli dostať krajiny ako Španielsko alebo Taliansko. Tieto krajiny majú tiež problémy s rozpočtami a konkurencieschopnosťou, ale zďaleka nie sú na tom tak zle ako Grécko. Snažia sa robiť reformy a znižovať deficity. Európska únia ich v tom podporuje, dokonca ich k tomu tlačí. Trhy im však nedôverujú podobne ako si nedôverovali banky po krachu Lehman Brothers, a preto nie sú veľmi ochotné kupovať ich dlhopisy, a ak, tak iba za vysoký úrok. To však spôsobuje týmto krajinám dodatočné problémy pri znižovaní deficitov, pretože im to zvyšuje výdavky na splácanie dlhu. Trhy sa zahrávajú s ich dlhopismi, tieto štáty však nie sú insolventné ako Grécko, majú len problém s financovaním.

Okrem toho ich banky vlastnia veľa gréckych dlhopisov, a v prípade krachu Grécka by potrebovali ochranu, aby tiež nepadli. Ak by skrachovali, mohlo by to položiť európsky finančný systém a spôsobiť hlbokú recesiu, ktorá by pre nás znamenala stratu desiatok tisícov pracovných miest. Európske ekonomiky sú prepojené a ak vznikne vážna kríza v nejakej významnej krajine, doplatia na to aj ostatné krajiny.

Je euroval riešením dlhovej krízy? Samozrejme nie je. Jediným skutočným riešením v krátkodobom horizonte je, aby štáty, ktoré sú v problémoch, dali do poriadku svoje rozpočty a posilnili výkonnosť svojich ekonomík. V dlhodobom horizonte je potrebné zmeniť pravidlá hry, aby sa štáty nemohli tak ľahko zadlžovať.

Áno, niektoré štáty eurozóny si žili nad pomery. Kľúčové však je, že euroval poskytuje pôžičky štátom len výmenou za tvrdé úsporné opatrenia, na ktoré sám dohliada. Euroval teda nie je prostriedkom na zadlžovanie krajín, ale naopak na ich ochranu a ozdravenie. Aj známi kritici eurovalu napríklad viackrát priznali, že 85-miliardová záchrana Írska, financovaná čiastočne (18 miliardami eur) z eurovalu, je zmysluplná. Írsku sa vďaka záchrannej pôžičke podarilo odvrátiť okamžitý kolaps ekonomiky, a získaný čas využilo na razantné a bolestivé znižovanie rozpočtového deficitu. Nemá preto veľký zmysel, ak niekto na jednej strane uznáva zmysluplnosť eurovalu pri írskej pôžičke, a zároveň na druhej strane neustále opakuje, že dlhy sa nedajú riešiť novými dlhmi, a teda euroval je socializmus. Euroval sám o sebe príčinu problému nerieši a iba získava čas, to je pravda, ale tento čas potrebujeme, a Írsko ukázalo, že tento čas sa dá aj zmysluplne využiť.

Keď už sme pri tom, čo je to vlastne za posilnenie eurovalu, o ktorom dnes rokuje Národná rada? Euroval mal mať podľa pôvodných plánov kapacitu 440 miliárd eur, to znamená, mal by byť schopný požičať spolu maximálne 440 miliárd eur. Takže musí byť krytý garanciami štátov s najvyšším ratingom vo výške 440 miliárd eur, aby mohol mať najvyšší rating. Keďže však nie všetky zúčastnené štáty majú najvyšší rating, musí byť suma vložených garancií dodatočne zvýšená na 779 miliárd eur, aby bola dosiahnutá pôvodne zamýšľaná úverová kapacita 440 miliárd eur pri najvyššom ratingu. A práve o tomto navýšení bude rokovať Národná rada. Celková hodnota garancií v eurovale by mala narásť zo 440 miliárd na 779 miliárd eur, takže hodnota garancií Slovenska by sa mala zvýšiť zo 4,3 miliardy na 7,7 miliárd. Navýšenie už schválili všetky štáty eurozóny okrem Slovenska.

Okrem toho je súčasťou posilnenia eurovalu, o ktorom budú hlasovať naši poslanci, aj posilnenie jeho právomocí. Po novom by mal byť euroval flexibilnejší pri nákupe štátnych dlhopisov od štátov. Zároveň by vedel nakupovať dlhopisy už nielen priamo od emitujúcich štátov, ale aj od investorov, ktorí už tieto dlhopisy vlastnia. Mohol by tiež pomáhať pri záchrane bánk, ak by došlo k tomu, že Grécko alebo nejaký iný štát naozaj prestane splácať svoj dlh. Z toho je zrejmé, že euroval nemá primárne pomáhať Grécku, ale ochrániť ostatné krajiny pred dôsledkami prípadného preliatia krízy z Grécka do iných častí eurozóny. Účelom eurovalu nie je posielať peniaze krajinám na ďalšie zadlžovanie sa, ale pomôcť im v úsporách. Diskusia teda nestojí tak, že sa rozhodujeme medzi tým, či schválime euroval alebo necháme Grécko konečne skrachovať. Euroval by sme potrebovali o to viac, keby Grécko alebo iný štát skrachoval.

V spoločenstve 17 štátov, akým je eurozóna, je ťažké sa dohodnúť na definitívnom riešení, a preto kompromis nikdy nevyzerá tak, ako by si to jednotliví vyjednávači želali. Euroval je komplikovaná problematika, ktorú je ťažké vysvetľovať a ľahké zneužiť. Mohli by sme sa ďalej baviť o tom, či je príspevok Slovenska vysoký alebo nízky, či nemali štáty robiť opatrenia rýchlejšie a hľadať lepšiu cestu, či niekto zmenil stanovisko, či sme spokojní s pokrokom Grécka, či sa nám celý vývoj páči, či bola porušená no-bail-out klauzula, a tak ďalej, ale to sú len detaily, ktoré nemenia nič na princípe. A ten princíp hovorí, že Slovensko musí jasne povedať, či je ochotné niesť svoj diel zodpovednosti za stabilitu európskej meny, ktorá je aj našou menou. V konečnom dôsledku eurovalom chránime samých seba, pretože my sme najviac ekonomicky závislí od zahraničného prostredia, a ak padne eurozóna, padneme my s ňou.

Tomáš Meravý

Tomáš Meravý

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som ekonóm a člen politickej strany Demokrati. Dlhodobo pôsobím ako analytik think-tanku MESA10, kde sa prioritne venujem projektom v oblasti verejných financií. V minulosti som pracoval aj ako hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC a bol som poradcom niekoľkých ministrov financií. Študoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a americké dejiny na University of Edinburgh. Hovorím po anglicky, nemecky a španielsky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu