reklama

Desať krokov k oživeniu tatranského tigra

Po rokoch stagnácie pod taktovkou Smeru je naša krajina zrelá na ďalšie kolo hlbokých systémových zmien.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Predseda vlády Robert Fico na sobotňajšom sneme strany Smer ohlásil v poradí už tretí sociálny balíček za miliardu eur. O jednotlivých detailoch balíčka je úplne zbytočné sa baviť, skôr než o balíček opatrení ide totiž o balíček veľmi nákladných predvolebných sľubov, ktorými si vládna strana plánuje robiť kampaň za peniaze daňových poplatníkov. To, čo naša krajina skutočne potrebuje, nie sú nič neriešiace marketingové balíčky, ale naozajstné reformy. Tu je desať reformných krokov, ktoré musíme vykonať, ak chceme opäť vrátiť Slovensko na cestu do vyspelej Európy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Diverzifikácia ekonomiky

Slovensku sa doteraz darilo rozvíjať svoju ekonomiku predovšetkým lákaním zahraničných investícií do automobilového a elektrotechnického priemyslu. Tento model rastu však začína narážať na svoje prirodzené hranice. Slovensko musí prejsť od modelu nízkej zamestnanosti a nízkych platov k modelu vysokej zamestnanosti a vysokých platov. Ak nechceme byť donekonečna len montážnou halou, musíme na Slovensko prilákať investície aj do nových odvetví. Odvetví s vyššou pridanou hodnotou, ktoré nezávisia len od lacnej pracovnej sily, ale predovšetkým od vzdelania a ľudského kapitálu. Týmito odvetviami sú napríklad letecký a farmaceutický priemysel, informačné a komunikačné technológie, finančné, obchodné a odborné služby, ale aj vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby. K uskutočneniu tohto cieľa bude potrebné dlhoročné úsilie. Základným nástrojom tvorby pracovných miest v nových odvetviach by ale mal byť flexibilný zákonník práce, ktorý uľahčí zamestnávanie na čiastočný úväzok a na dohodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Daňová reforma

Jednou z priorít v oblasti hospodárskej politiky by malo byť zavedenie jednoduchého, spravodlivého a stabilného daňového systému. Okrem obnovenia rovnej dane z príjmu by kľúčovým opatrením malo byť zavedenie odvodového bonusu po vzore Nemecka, ktorý by oslobodil prácu na dohodu do 200 eur mesačne od väčšiny odvodových povinností. Každý by tak mal mať možnosť zarobiť niekoľko sto eur mesačne bez nadmernej daňovo-odvodovej záťaže. Racionálnym krokom by tiež mohlo byť zrušenie maximálnych vymeriavacích základov sociálneho a zdravotného poistenia, čím by odpadla potreba ročného zúčtovania pre veľké množstvo ľudí. Úplne samozrejmé by malo byť zrušenie všetkých nezmyselných prvkov v daňovom systéme, akými sú napríklad daňové licencie, takzvaná milionárska daň alebo zdravotné odvody z dividend.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Viac peňazí pre mestá

Hlavné mesto Slovenska je tak trochu zvláštne. Na jednej strane moderné výškové budovy, drahé autá a nákupné centrá, na druhej strane chátrajúce verejné budovy, rozbité cesty a neadekvátne verejné služby. Napriek silnej ekonomike mesta bojuje magistrát neustále s finančnými problémami. Dôvodom pre tento stav je nedostatočné financovanie Bratislavy. V porovnaní s ekonomicky podobne výkonnou Prahou má Bratislava k dispozícii len približne tretinový rozpočet v prepočte na jedného obyvateľa. Bratislavčania platia v porovnaní s inými občanmi Slovenska vysoké dane, v ich meste však zostáva z týchto daní príliš málo (daň z príjmu slúži ako podielová daň na financovanie samospráv). Nie je žiadnym tajomstvom, že súčasný systém prerozdeľovania podielových daní Bratislavu diskriminuje. Obyvatelia hlavného mesta si rozhodne zaslúžia viac: dane, ktoré platia, by mali byť využité v ich prospech. Aj iné mestá majú však záujem na tom, aby bola finančná sila miest posilnená. Fiškálna decentralizácia dala mestám kompetencie, ale málo peňazí. Je najvyšší čas, tento proces dokončiť a dať mestám k dispozícii viac zdrojov k ich rozvoju. Či už z podielových daní alebo posilnením vlastných príjmov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Privatizácia štátnych podnikov

Poznáte to. Riaditeľ štátnej firmy, napríklad Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dosadený politickou stranou, robí kšefty so spriaznenými firmami. Takýmto praktikám musí byť koniec. Podniky, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí, by nemali byť riadené pofidérnymi figúrkami z politických strán, ale profesionálnymi manažérmi. Na Slovensku štát stále vlastní podniky, ktoré bývajú v normálnych krajinách spravidla v súkromných rukách. Najlepším príkladom takéhoto podniku je burza cenných papierov, ktorej riaditelia kšeftujú s vlastnými firmami a oberajú štátny podnik o peniaze. Bolo by tiež dobré prinajmenšom zvážiť privatizáciu Slovenskej poštyŽelezničnej spoločnosti Slovenska. Preferovanou metódou privatizácie týchto podnikov by mal byť predaj akcií na burze, čo je najtransparentnejšia metóda uplatňovaná vo vyspelých štátoch. Privatizáciou štátnych podnikov a podporou konkurenčného prostredia dosiahneme lepšiu kvalitu služieb, znížime nároky na verejné financie a zúžime priestor pre korupciu.

5. Investície do vzdelávania

Skúsenosti štátov OECD ukazujú, že najvyššiu kvalitu vzdelávania dosahujú krajiny, ktoré kladú dôraz na profesionálnu prípravu, autonómiu a spoločenské postavenie učiteľov. Slovensko dosahuje len približne polovičnú úroveň platov učiteľov v pomere k platom iných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Pokiaľ nebude učiteľské povolanie dostatočne atraktívne, nikdy sa nám nepodarí zlepšiť kvalitu nášho školstva. Preto je potrebné, aby sme učiteľom zvýšili platy na dôstojnú úroveň, rozviazali im ruky pri vyučovaní a oslobodili ich od nadmernej byrokracie. Zvyšovanie platov učiteľov by malo ísť ruka v ruke s obsahovou reformou vzdelávania, a malo by zohľadňovať rozdielne životné náklady v regiónoch Slovenska. Súčasťou reforiem vo vzdelávaní by mal byť rozvoj celodenného vzdelávania, ako aj posilňovanie rozsahu a kvality výučby cudzích jazykov. V oblasti vysokoškolského vzdelania by sme sa mali sústrediť na podporu technologických start-upov a na zlepšenie spolupráce univerzít so zamestnávateľmi.

6. Rozvoj siete škôlok a jaslí

Parlament schválil ústavnú ochranu tradičnej rodiny, Slovensko však dlhodobo bojuje skôr s nedostatočnou kapacitou predškolských zariadení. Rodiny na Slovensku si zaslúžia skutočnú podporu namiesto prázdnych deklarácií. Stredobodom tejto podpory by mali byť deti. Skúsenosti európskych štátov dokazujú, že investície do podpory rodín s deťmi prinášajú pozitívne výsledky v pôrodnosti, uplatnení žien na trhu práce i kvality vzdelania detí. Musíme sa však správne rozhodnúť, aké nástroje podpory rodín zvolíme. Slovensko dnes stojí pred voľbou, či chceme naďalej dotovať hypotéky, alebo či budeme radšej financovať škôlky a jasle. Prioritou Slovenska v rodinnej politike by malo byť dobudovanie siete predškolských zariadení, aby každé dieťa malo reálne garantované miesto v kvalitnej škôlke alebo jasliach. Tieto služby by mali byť bezplatné a plne hradené z verejných zdrojov.

7. Rozvoj sociálnych služieb

V súvislosti so starnutím obyvateľstva bude potrebné venovať obzvlášť veľkú pozornosť reforme systému dlhodobej starostlivosti a rozvoju sociálnych služieb. O nevládnych seniorov sa na Slovensku nemá kto starať. Slovensko je na chvoste krajín OECD v počte zdravotníckych pracovníkov v dlhodobej starostlivosti. Chýbajú nám zdravotné sestry a ošetrovateľky, ich platové ohodnotenie je takisto nedostatočné. Na Slovensku úplne chýba financovanie sociálnych služieb cez sociálne poistenie, ktoré je v západnej Európe bežné. Poskytovanie pomoci nevládnym seniorom zo strany štátu je veľmi neprehľadné a zaťažuje rodinných príslušníkov nedôstojnou byrokraciou. Systém na Slovensku sa opiera predovšetkým o starostlivosť v geriatriách a domovoch dôchodcov, kým v štátoch EÚ je dominantnou formou domáca starostlivosť za pomoci domácej ošetrovateľskej služby. Reformami v oblasti sociálnych služieb by sme podporili rast zamestnanosti, pretože tento sektor vo vyspelých štátoch vytvára veľké množstvo pracovných miest.

8. Reforma zdravotníctva

Ľudia na Slovensku sú so zdravotníctvom dlhodobo nespokojní, pretože sú v celom systéme na poslednom mieste. Slovensko vynakladá na zdravotníctvo väčšiu časť HDP než porovnateľné krajiny, lenže tieto prostriedky nie sú použité efektívne. Príliš veľa peňazí smeruje na nákup liekov a zdravotníckych pomôcok, príliš málo ostáva na personál a priamu starostlivosť o pacienta. Zodpovednosť za tento stav nesú politickí nominanti v zdravotníctve. V prvom rade je potrebné zrušiť všetky politické nominácie v zdravotníctve, aby sa tam viac nepohybovali ľudia typu Marcel Forai. Pre zefektívnenie procesov v zdravotníctve je tiež potrebné urýchliť zavádzanie systému elektronického zdravotníctva e-Health a systému oceňovania výkonov DRG, zaviesť hodnotenie kvality poskytovateľov, vytvoriť skutočné konkurenčné prostredie na trhu zdravotného poistenia, zadefinovať rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia a vytvoriť priestor pre súkromné pripoistenie. Cieľom týchto zmien je zlepšiť postavenie pacienta v systéme a zúžiť priestor pre rozkrádanie zdravotníctva, aké poznáme dnes.

9. Zoštíhlenie polície

Štátny rozpočet Slovenska je stále zaťažený veľkým množstvom neefektívnych výdavkov, na ktorých môžeme ušetriť nemalé prostriedky. Máme napríklad príliš veľa úradníkov. To však nie jediný problém. Slovensko má podľa medzinárodných porovnaní najvyššie výdavky na vnútorný poriadok a bezpečnosť v EÚ, ako aj veľmi vysoký počet policajtov na jedného obyvateľa. Objasnenosť trestných činov je však relatívne nízka, a ľudia majú pocit, že polícia vie iba pokutovať vodičov. Padajú slová ako buzerácia a výpalníctvo, ľudia majú zjavne všetkých tých policajných hliadok plné zuby. Naša polícia by sa dala zoštíhliť približne o tretinu, zhruba na úroveň Rakúska. Polícia by nemala vykonávať rôzne administratívne činnosti ako evidencia vozidiel alebo vydávanie vodičských preukazov; tieto aktivity možno presunúť na civilné úrady a vykonávať cez internet. Uvoľnené kapacity by sme vedeli využiť na obnovenie peších hliadok pochôdzkárov, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť v uliciach. Policajti sa predsa nemusia voziť len na drahých autách. Určite by im neuškodilo, keby si pri práci vyskúšali pohyb vlastnými nohami alebo bicyklom. Keď to funguje v západnej Európe, nevidím dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás.

10. Zastavenie neefektívnych dotácií do energetiky

Slovensko v nedostatočnej miere využíva domáce obnoviteľné zdroje energie, no zároveň štedro dotuje predražené projekty, ktoré zvyšujú našu energetickú závislosť od Ruska. Samotná stavba jadrovej elektrárne Mochovce už stála daňového poplatníka takmer miliardu eur. Každý rok platíme takmer 3 miliardy eur za dovozy z Ruska, na ktorom sme prakticky úplne energeticky závislí. Nebolo by lepšie, keby aspoň časť týchto peňazí zostala na Slovensku a podporila našu domácu ekonomiku namiesto toho, aby financovali ruský štát a ruských oligarchov? Potom sú tu dotácie uhoľných baní, ktoré vyjdú štátny rozpočet každý rok na viac než 100 miliónov eur. Tak u jadra, ako aj u hnedého uhlia, ide o zdroje energie, ktoré sú vo vyspelých krajinách pre svoju nehospodárnosť a neekologickosť skôr na ústupe. Tieto peniaze môžeme ušetriť a využiť zmysluplnejšie. Napríklad by sme mohli zvýšiť našu energetickú sebestačnosť investovaním do domácich obnoviteľných zdrojov, výstavbou nízkoenergetických stavieb a zatepľovaním budov.

Slovensko potrebuje reformy!

Toto samozrejme nie sú ani zďaleka všetky reformy, ktoré potrebujeme na Slovensku vykonať. Určite je potrebné pokračovať v reformách justície a štátnej správy, a bojovať proti korupcii. Ale týchto desať bodov ukazuje, že Slovensko stále potrebuje aj klasické ekonomické a sociálne reformy. V roku 2004 sme boli vyhlásení Svetovou bankou za svetového reformátora číslo 1, no odvtedy uplynulo veľa času a vlak nám vďaka skorumpovanej a neschopnej vláde opäť uniká. Bolo by fajn, keby sa do slovnej zásoby našej politiky opäť dostalo slovo reformy. Reformy, ktoré urobia zo Slovenska slušnú a modernú európsku krajinu.

Takéto reformy chcem presadzovať.

Tomáš Meravý

Tomáš Meravý

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som ekonóm a člen politickej strany Demokrati. Dlhodobo pôsobím ako analytik think-tanku MESA10, kde sa prioritne venujem projektom v oblasti verejných financií. V minulosti som pracoval aj ako hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC a bol som poradcom niekoľkých ministrov financií. Študoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a americké dejiny na University of Edinburgh. Hovorím po anglicky, nemecky a španielsky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu