V ktorých odvetviach slovenskej ekonomiky je najväčší priestor pre rast miezd?

Autor: Tomáš Meravý | 21.2.2017 o 9:00 | (upravené 10.3.2017 o 11:01) Karma článku: 10,62 | Prečítané:  14667x

Na každé euro výplaty zamestnanca vrátane odvodov pripadajú v slovenských bankách až dve eurá zisku.

Mzdy rastú, ale stále nie sú spravodlivé

Zahraniční diplomati pôsobiaci na Slovensku sa ma často pýtajú túto otázku: „Prečo je vo Vašej krajine taká nízka miera úspor? Ako je možné, že v krajine, ktorá vyrába najviac automobilov na jedného obyvateľa na svete, si ľudia nedokážu zo svojej mzdy ušetriť?“ Pre ozrejmenie: Miera úspor vyjadruje, akú časť zo svojho príjmu ľudia nespotrebujú, ale ušetria. V súčasnosti dosahuje miera úspor na Slovensku takmer 10%, čo je menej než priemer eurozóny. V minulosti sa však bežne pohybovala ešte nižšie, okolo 6-7%. V niektorých bohatých štátoch, akými sú napríklad Švédsko a Nemecko, sa miera úspor domácností pohybuje okolo 17-18%.

Výkonnosťou ekonomiky vyjadrenej v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily už dosahujeme 80% priemeru Európskej únie, pričom v roku 1995 sme dosahovali len 47%. Do roku 2020 by sme sa vďaka investíciám v automobilovom priemysle mohli priblížiť až k 85%. Slovensko patrí z hľadiska tempa ekonomického rastu dlhodobo k najúspešnejším európskym krajinám vôbec. Náš doterajší model ekonomického rozvoja má však aj svoju odvrátenú stránku, a tou je nízka úroveň miezd, nízka miera úspor domácností a nízka miera akumulácie kapitálu v rukách domáceho obyvateľstva. Typická je vysoká závislosť našej ekonomiky od zahraničného kapitálu a zahraničných trhov. Podiel miezd na HDP je u nás nižší než vo väčšine štátov EÚ.

GRAF 1: Odmeny zamestnancov ako podiel HDP

Zdroj: Eurostat

Vysoké zisky podnikov, nízke mzdy zamestnancov

Dôvodom pre takto nízke mzdy je nepriaznivé rozdelenie príjmov z vyprodukovanej pridanej hodnoty medzi zamestnávateľov a zamestnancov. Pridanú hodnotu na úrovni firmy dostaneme, ak od tržieb odrátame nákupy. Takto vytvorený príjem sa potom rozdelí medzi zamestnancov, zisky podnikov a odpisy. Toto rozdelenie na Slovensku vyznieva výrazne v prospech ziskov a v neprospech miezd. V krajinách západnej Európy tvoria príjmy z práce približne 70% pridanej hodnoty, u nás tvoria len 56%. Niektorí ekonómovia tvrdia, že tento rozdiel je spôsobený vyšším počtom živnostníkov na Slovensku, ktorí sa nepočítajú ako zamestnanci. Môže to zohrať rolu, ale nemyslím si, že tým dokážeme vysvetliť celý rozdiel. Na Slovensku totiž existujú aj také odvetvia, v ktorých ide na platy len tretina pridanej hodnoty, a ktoré nie sú typické využívaním živnostníkov. Napríklad bankovníctvo.

GRAF 2: Rozdelenie dôchodku z pridanej hodnoty medzi prácu a kapitál (po odrátaní odpisov)

Zdroj: AMECO

Na tomto mieste chcem povedať, aby to bolo vopred jasné, že cieľom tohto blogu nie je brojiť proti kapitálu, bankám alebo niektorým podnikom, ale upozorniť na istú nerovnováhu, ktorá v slovenskej ekonomike dlhodobo existuje. Rovnaká nerovnováha existuje aj v iných krajinách strednej a východnej Európy. Zároveň chcem poukázať na isté mechanizmy, ktorými štáty západnej Európy pôsobia proti vzniku takýchto nerovnováh. Mojim cieľom nie je triedny boj, ale väčšia spravodlivosť a vyššia životná úroveň ľudí. Slovensku sa za posledné štvrť storočie podarilo vybudovať konkurencieschopnú trhovú ekonomiku, ale celkom sa nám nepodarilo vybudovať isté inštitúcie, ktoré prispievajú k tomu, aby sa výkonná ekonomika pretavila do vysokej životnej úrovne väčšiny ľudí. Okrem kvalitného zdravotníctva a školstva ide aj o mechanizmy sociálneho partnerstva medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ak nechceme, aby sa nám tu rozmáhali populisti a extrémisti, nesmieme dopustiť, aby ľudia považovali spoločenský systém za nespravodlivý.

Zopár poznámok k metodológii

V snahe zistiť, v ktorých odvetviach hospodárstva máme neadekvátne mzdy, analyzoval som v priebehu uplynulých dní účtovné závierky 60 podnikov, ktoré patria k najvýznamnejším súkromným zamestnávateľom na Slovensku. Metóda analýzy je veľmi jednoduchá. Vezmeme si dva ukazovatele z výkazu ziskov a strát, ktorými sú: 1. zisk spoločnosti pred zdanením, a 2. celkové osobné náklady na zamestnancov vrátane poistných odvodov platených zamestnávateľom. Tieto dva údaje porovnáme jeden k druhému.

Vychádzal som z účtovných závierok spoločností za rok 2015, ktoré boli zverejnené na portáli Finstat. Predmetom analýzy bolo len niekoľko desiatok spoločností, takže určite nemožno hovoriť o komplexnej analýze celej podnikovej sféry. Pre korektnosť je tiež potrebné uviesť, že v sektore priemyslu môžu byť hospodárske výsledky podnikov skreslené tzv. transferovým oceňovaním. Mnohé spoločnosti patriace do veľkých nadnárodných koncernov nepredávajú svoje produkty obchodníkom alebo koncovým spotrebiteľom, ale obchodujú prevažne so svojimi materskými a sesterskými spoločnosťami za netrhové ceny. V niektorých prípadoch má táto prax len obmedzené dôsledky pre účtovne vykazovaný zisk, inokedy je však natoľko významná, že znemožňuje objektívne zhodnotenie spravodlivosti miezd na základe účtovne vykazovaného zisku. Na Slovensku sú typickými predstaviteľmi takýchto podnikov spoločnosti ako Kia a Samsung.

Aj v službách môžu byť niektoré údaje skreslené napríklad využívaním externých maklérov, živnostníkov alebo agentúrnych pracovníkov namiesto riadnych zamestnancov. Nie každú spoločnosť dokážem na tomto mieste do detailu zanalyzovať a budem rád, ak ma upozorníte na chyby. Verím však, že aj naštartovanie diskusie o pracovných podmienkach na Slovensku alebo o našom modeli ekonomického rozvoja bude prínosné. Toto je blog, nie dizertačná práca.

Aké je rozdelenie dôchodkov na úrovni konkrétnych podnikov?

K akým záverom som dospel na základe štúdia účtovných závierok najväčších podnikov? Podľa ukazovateľov ziskovosti a nákladov na zamestnancov nie je najhoršie rozdelenie dôchodkov z pridanej hodnoty v priemyselných podnikoch, ale skôr v sektore služieb. Konkrétne ide o také odvetvia ako bankovníctvo, poisťovníctvo, maloobchod a telekomunikácie. Je to prekvapivé, pretože nadnárodné priemyselné koncerny produkujúce pre európsky trh by mali byť mobilnejšie než spoločnosti ponúkajúce služby pre domáci trh, a mohli by sme očakávať, že budú citlivejšie na ziskovosť a náklady práce. Poďme však pekne po poriadku a pozrime sa najprv na rozdelenie dôchodkov v niektorých veľkých priemyselných podnikoch v oblasti automobilového priemyslu, strojárstva, hutníctva, elektrotechniky, obuvníctva a chémie.

GRAF 3: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v niektorých priemyselných podnikoch  (prevaha miezd)

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Ako vidíme, v priemysle tvoria v prevažnej väčšine skúmaných podnikov náklady na pracovnú silu väčšinu pridanej hodnoty. Aj tu však existujú výnimky. Významnú časť z nich tvoria ázijské spoločnosti, u ktorých je účtovný zisk omnoho vyšší ako náklady práce.

GRAF 4: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v niektorých priemyselných podnikoch (prevaha ziskov)

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

V prípade spoločností ako Kia a Samsung sú výnosy a zisky zrejme skreslené transferovým oceňovaním. Uvedené spoločnosti predávajú výrobky spriazneným spoločnostiam v rámci skupiny za netrhové ceny, čím dochádza k prelievaniu ziskov týchto spoločností na Slovensko. Takto nahromadené prostriedky potom využívajú tieto spoločnosti na tzv. cash-pooling v rámci skupiny. To samozrejme neznamená, že by v týchto podnikoch nebol priestor pre zvyšovanie miezd a zlepšenie pracovných podmienok (v spoločnosti Kia sa priemerná mzda v minulých rokoch pohybovala okolo 1200 až 1300 eur, tam priestor určite je). Z účtovne vykazovaného zisku v týchto podnikoch však nemožno robiť úplne spoľahlivé závery o presnom pomere rozdelenia dôchodkov z pridanej hodnoty medzi zisky a mzdy. Podobne obmedzenú výpovednú hodnotu má aj úroveň ziskov a miezd v niektorých kapitálovo náročných odvetviach, akými sú energetika a petrochémia. V kapitálovo náročných odvetviach tvoria mzdy len veľmi malú časť nákladov podniku, a aj malá percentuálna odchýlka vo výnosoch môže mať veľký vplyv na pomer zisky/mzdy.

GRAF 4: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v energetike a petrochémii

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Toľko k priemyslu. Poďme sa ďalej pozrieť na sektor služieb, ktorí tvorý najväčšiu časť ekonomiky.

Mýtus dobre platiacich bánk

Bude to znieť prekvapivo, ale podľa mojej analýzy vládne najnepriaznivejšie rozdelenie príjmov z vyprodukovanej pridanej hodnoty v bankách. Áno, v bankách, ktoré zvykneme považovať za nadštandardne platiace odvetvie. Vysoké mzdy majú v bankách len top manažéri a niektorí špičkoví odborníci, nie bežní zamestnanci. Mzdy klientskych pracovníčok a pracovníkov na pobočkách sa bežne pohybujú okolo 700-800 eur mesačne. Na rozdiel od zamestnancov bánk, zahraniční akcionári slovenských bánk prídu na svoje: rentabilita vlastného kapitálu troch najväčších bánk sa v roku 2015 pohybovala od 10,9% vo VÚB až po 13,7% v Slovenskej sporiteľni. A to aj po zaplatení bankového odvodu, ktorý Slovenská banková asociácia kritizovala ako najvyšší v eurozóne.

Slovenské banky svojim zamestnancom zvyknú hovoriť, že ich platia oproti priemeru v národnom hospodárstve nadpriemerne. To je, prísne vzaté, aj pravda. Lenže porovnanie priemernej mzdy v sektore bankovníctva s priemerom v národnom hospodárstve má len malú výpovednú hodnotu o tom, či sú mzdy v bankách adekvátne produktivite práce. Na každé euro výplaty zamestnanca pripadajú v najväčších bankách pôsobiacich na Slovensku až dve eurá zisku. To znamená, že zamestnanci banky až dve tretiny výsledkov produktivity práce odovzdávajú banke vo forme zisku a len tretinu vidia na svojej výplatnej páske. Z tejto sumy ešte musia zaplatiť dane a odvody, ktoré môžu dosahovať aj 40% z celkovej ceny práce. Výnimkou z tohto pravidla sú len niektoré menšie, menej ziskové banky.

GRAF 6: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v slovenských bankách

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Takéto rozdelenie dôchodkov nie je v Európe bežné, a to ani v sektore bankovníctva. Napríklad rakúska skupina Raiffeisen Bank International, ktorá je matkou slovenskej Tatra Banky, mala podľa výročnej správy za rok 2015 osobné náklady vo výške takmer 1,4 miliardy eur a zisk pred zdanením 710 miliónov eur (konsolidovaná účtovná závierka, strany 78 a 101). Pomer za celú skupinu je teda 2:1 v prospech zamestnancov. Rakúska Erste Group, ktorá je matkou Slovenskej sporiteľne, mala podľa výročnej správy za rok 2015 osobné náklady vo výške 2,2 miliardy, pričom dosiahla negatívny hospodársky výsledok pred zdanením -727 miliónov eur (konsolidovaná účtovná závierka, strana 111). Slovenské banky však straty takmer nepoznajú. Svoje zahraničné matky každoročne dotujú stámiliónovými dividendami. Takéto bezrizikové podnikanie im na Slovensku zabezpečuje predovšetkým nízka cena práce.

Na rozdiel od priemyselných podnikov, ktorých výnosy a náklady môžu byť skreslené transferovým oceňovaním, môžeme hospodárske výsledky bánk v účtovných dokumentoch považovať za spoľahlivé. Banky veľmi nezvyknú využívať prácu agentúrnych pracovníkov, maklérov alebo franšízových prevádzok, ktoré skresľujú údaje o zamestnanosti a osobných nákladoch v niektorých iných odvetviach. Prevažná väčšina ziskov bánk je tvorená čistými úrokovými výnosmi. Slovenské banky majú veľmi konzervatívny biznis model, ich ziskovosť je takmer celá založená na tradičných bankových produktoch, akými sú prijímanie vkladov, zabezpečovanie platobného styku, úverovanie podnikov, hypotekárne a spotrebné úvery. Túto činnosť zabezpečujú radoví zamestnanci bánk. Bolo by spravodlivé, aby títo zamestnanci boli za svoju prácu adekvátne odmenení väčším podielom na vyprodukovanej pridanej hodnote.

Poisťovne, maloobchod, telekomunikácie

Ďalšie spoločnosti v sektore služieb si preberieme v stručnosti. Poďme najprv k poisťovniam, ktoré sú ďalším významným druhom finančných inštitúcií. Rozdelenie dôchodkov je u nich podobné ako u bánk, avšak s poznámkou, že istá časť nákladov, ktoré zahŕňajú ľudskú prácu, nemusia byť vykázané v osobných nákladoch.

GRAF 7: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v slovenských poisťovniach

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Vcelku objektívne budú pravdepodobne čísla u maloobchodných reťazcov. Do výberu najväčších reťazcov som nezaradil sieť spotrebných družstiev COOP Jednota, ktorá je síce tržbami druhým najväčším obchodným reťazcom na Slovensku, ale na Finstate som nevedel nájsť konsolidovanú účtovnú závierku za celú sieť, len za jednotlivé družstvá. Tie naznačujú, že podiel ziskov na pridanej hodnote COOP Jednota sa pohybuje okolo 10-15%, čo nie je veľa. Zahraničné reťazce pôsobiace na Slovensku sú výrazne ziskovejšie. Otázka zvýšenia miezd ich zamestnancov je preto určite na mieste.

GRAF 8: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v najväčších maloobchodných reťazcoch

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Na záver uvádzam rozdelenie dôchodkov v telekomunikačných spoločnostiach, ktoré patria k najziskovejším podnikom na Slovensku. Pre ilustráciu, rentabilita vlastného kapitálu dosahuje v spoločnostiach Orange a O2 takmer 30%, rentabilita aktív dosahuje 14%, respektíve 20%, a rentabilita tržieb 15%, respektíve 18%. Je však ťažké zhodnotiť, do akej miery sú údaje o osobných nákladoch a počtoch zamestnancov týchto spoločností úplne objektívne. Tieto firmy vo veľkom využívajú prácu nie vlastných zamestnancov, ale franšízových prevádzok a obchodníkov. Ak o tom viete viac, pokojne prispejte do diskusie pod článkom.

GRAF 9: Rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v telekomunikačných spoločnostiach

Zdroj: vlastné prepočty na základe účtovných závierok spoločností zverejnených na portáli Finstat

Čo môžu zamestnanci robiť, aby dosiahli vyššie platy?

Platná slovenská legislatíva dáva zamestnancom viacero možností, ako môžu zlepšiť svoje postavenie voči zamestnávateľovi pri vyjednávaní o mzdových otázkach. Individuálny zamestnanec toho zoči-voči veľkej organizácii, akým je napríklad banka alebo obchodný reťazec, veľa nedosiahne. Z tohto dôvodu majú zamestnanci právo založiť si zamestnaneckú radu alebo odborovú organizáciu, a byť reprezentovaní v dozornej rade akciových spoločností. Zamestnanci majú zo zákona právo byť informovaní o hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa.

Odbory a zamestnanecké rady na Slovensku z historických dôvodov nefungujú veľmi dobre a ani nemajú veľmi dobré meno. V krajinách západnej Európy hrajú dôležitú úlohu, u nás však nemajú veľkú tradíciu a žiaľbohu, mnohí zamestnávatelia sa snažia ich riadnemu fungovaniu zabrániť. Slovenskí zamestnanci v mnohých prípadoch nepoznajú svoje práva a neuvedomujú si svoje možnosti, takže spomínané orgány mnohokrát fungujú iba formálne. Tieto inštitúcie však majú svoje opodstatnenie. Ak zamestnanci nepoznajú hospodárske výsledky firmy, len ťažko budú vedieť posúdiť, či je ich mzda spravodlivá vzhľadom na firmou vyprodukovanú pridanú hodnotu. Asi by ste neboli veľmi spokojní, ak by ste vedeli, že svojou prácou zabezpečíte firme nejaký príjem, ale vo forme mzdy dostanete len tretinu z vyprodukovanej hodnoty.

V krajinách ako Rakúsko a Nemecko je väčšina miezd stanovených kolektívnou zmluvou, ktorú uzatvárajú odbory so zamestnávateľmi. Schopnosť vyjednávať so zamestnávateľom kolektívne, ako jeden celok, výrazne zlepšuje vyjednávaciu silu zamestnancov. Totiž, ak nie je so svojou mzdou spokojný individuálny zamestnanec, môže si akurát tak hľadať iné pracovné miesto, čo pre neho nemusí znamenať žiadne zlepšenie situácie, ak sú v celom sektore stlačené mzdy. Ak sa však zamestnanci zorganizujú a pohrozia štrajkom, zamestnávateľ si dobre rozmyslí, či radšej zvýši zamestnancom platy alebo rovno príde o všetky tržby za obdobie trvania štrajku.

GRAF 10: Členstvo v odboroch a rozšírenosť kolektívnych zmlúv v štátoch EÚ

Zdroj: Európska komisia

Zahraničné firmy na Slovensku veľmi dobre vedia, ako to funguje v ich materských krajinách, a preto existujú prípady, keď sa snažia zamestnancov zastrašovať alebo manipulovať s cieľom znemožniť plnohodnotné fungovanie podnikových odborov. Ak ste zamestnancom takejto firmy alebo jednej zo slovenských bánk, môžete sa obrátiť napríklad na odborovú organizáciu v jej materskej spoločnosti. Táto je schopná Vám ponúknuť spoluprácu vrátane školení, ako lepšie a efektívnejšie hájiť práva a záujmy zamestnancov. Zaujímajte sa o to, či vo Vašej firme funguje zamestnanecká rada alebo odborová organizácia, či tieto orgány fungujú poriadne alebo či sú manipulované manažmentom. Naštudujte si príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 229-250a) a Zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Váš zamestnávateľ nemá žiadne právo Vám akýmkoľvek spôsobom brániť v založení odborovej organizácie. Pri mzdových otázkach nepozerajte iba na výšku Vášho platu voči platom kolegov alebo voči priemernej mzde v národnom hospodárstve, ale aj na celkovú adekvátnosť platov vo firme voči jej hospodárskym výsledkom.

Kedy pýtať viac, keď nie teraz?

Ľudia na Slovensku sú zvyknutí tvrdo pracovať za nízku mzdu, a v obave o svoje pracovné miesto boli doteraz nútení ustupovať zamestnávateľovi. Súčasná situácia na trhu práce však nahráva zamestnancom. Zamestnávatelia si viac nemôžu dovoliť bežne hroziť zamestnancovi prepustením, pretože ho už nevedia len tak jednoducho nahradiť. Je len na zamestnancoch, ako túto situáciu dokážu využiť vo svoj prospech. Ak chceme mať životnú úroveň ako na západe, musíme si ju sami vybojovať.

Aké máte skúsenosti zo zamestnania Vy? Budem rád, ak prispejete do diskusie pod článkom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?