Kto platí najvyššie dane

Autor: Tomáš Meravý | 25.4.2017 o 9:00 | (upravené 25.6.2017 o 0:40) Karma článku: 11,57 | Prečítané:  3898x

Niektoré zamestnávateľské združenia vytrvalo nariekajú nad výškou daní. V skutočnosti najvyššiu daňovú záťaž nesú bežní zamestnanci. Zdanenie kapitálu naopak patrí na Slovensku k tým najnižším.

Keď je analytik skôr dobre plateným lobistom

V uplynulých mesiacoch som narazil na viacero článkov a rozhovorov, v ktorom sa zamestnávatelia, analytici aj lobisti sťažujú na výšku daní, ktoré musia platiť podnikatelia. Podľa predstaviteľa slovensko-nemeckej obchodnej komory je daňové zaťaženie na Slovensku medzičasom porovnateľné s Nemeckom a Rakúskom. Riaditeľ jedného z najväčších podnikov na Slovensku tvrdí, že "na Slovensku je dnes takmer nemožné začať podnikať". Predseda SaS kritizuje daň z dividend a bankový odvod. Veľkým kritikom výšky daní na Slovensku je aj libertariánsky think-tank INESS, ktorý dlhodobo a neodbytne brojí za čo najvoľnejšie podmienky pre zamestnávateľov, vrátane čo najnižších korporátnych daní a zrušenia minimálnej mzdy.

Predpotopnými správami o takmer až sovietskej hospodárskej neslobode sme rôznymi kanálmi bombardovaní prakticky bez prestávky. Tak sa teda pozrime na výšku priamych daní z príjmu, ktoré na Slovensku platia podniky a ich majitelia. Budem vychádzať z daňovej databázy OECD za rok 2016, ktorú som aktualizoval o daňové sadzby za rok 2017. Daň z príjmu právnických osôb na Slovensku je 21%, daň z dividend je 7%. Je to viac než v období, keď na Slovensku fungovala rovná daň, ale stále výrazne menej než v drvivej väčšine štátov OECD. Zdanenie príjmov z kapitálu je na Slovensku veľmi nízke, čo je spôsobené predovšetkým extrémne nízkou sadzbou dane z kapitálových príjmov fyzickej osoby (dividend). Aj daň z firemných ziskov patrí na Slovensku skôr k tým nižším. Pre porovnanie, v Nemecku zaplatí firma zo zisku približne 30% a akcionár zaplatí z dividend 25%. V Rakúsku je na firemné zisky sadzba 25% a na dividendy taktiež 25%. K zdaneniu podnikateľov na úrovni Rakúska a Nemecka sme teda na míle ďaleko.

Graf 1: Celkové zdanenie kapitálových príjmov za rok 2017

Zdroj: Daňová databáza OECD aktualizovaná vlastnými prepočtami za rok 2017

Ďalej sa môžeme pozrieť, aká je celková úroveň zdanenia v ekonomike. OECD má najnovšie údaje k podielu verejných príjmov na HDP len za rok 2015, ktoré sú v prípade Slovenska skreslené vysokým čerpaním eurofondov. Novšie a presnejšie údaje za rok 2016 sú k dispozícii na Eurostate, takže budeme vychádzať z nich. Opäť vidíme, že celková úroveň daní a iných verejných príjmov je na Slovensku relatívne nízka. Podiel verejných príjmov na HDP u nás dosahuje 40%. V štátoch západnej Európy sú dane vyššie. V Nemecku je to 45% a v Rakúsku 49,5%. Najnižšia úroveň verejných príjmov je tradične v Rumunsku, Bulharsku a pobaltských štátoch. Údaje za Írsko z našich porovnania nateraz vynecháme. Sú skreslené štatistickým nadhodnotením írskeho HDP v dôsledku toho, že americké nadnárodné firmy si cez Írsko vo veľkom účtovne prelievajú zisky.

Graf 2: Podiel verejných príjmov na HDP za rok 2016 

Zdroj: Eurostat

Tento štát stojí na pleciach zamestnancov

Keďže celková miera zdanenia našej ekonomiky je citeľne vyššia než miera zdanenia podnikateľov, natíska sa otázka, kto teda nesie túto daňovú záťaž. Odpoveď je jednoduchá, sú to zamestnanci a spotrebitelia. Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z práce u nás dosahuje 41,5%, čo je viac než priemer OECD. V tejto kategórii zdanenia sa približujeme štátom EÚ, v ktorých sú vysoké dane. Niektoré z nich v tejto kategórii dokonca prekonávame (napr. Dánsko). Dôvodom sú vysoké odvody - najmä sociálne poistenie, ktoré tečie do Sociálne poisťovne na financovanie dôchodkového systému. Daň z príjmov hrá u slovenských zamestnancov naproti tomu skôr podružnú úlohu. Daňové zaťaženie zamestnancov na Slovensku v posledných rokoch mierne rástlo vďaka tomu, že sa nezvyšovalo nezdaniteľné minimum.

Graf 3: Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie práce za rok 2016

Zdroj: OECD Taxing Wages 2017

Priepastný rozdiel medzi zdanením podnikateľov a zamestnancov je pozostatkom obdobia, keď bola na Slovensku vysoká nezamestnanosť a nechodili k nám investície. Vláda Mikuláša Dzurindu v priebehu dvoch funkčných období radikálne znížila dane podnikom v snahe pomôcť rozvoju ekonomiky a prilákať zahraničné investície. Ani Ficove vlády politiku štátu v tejto oblasti až tak výrazne nezmenili. Otázne je, do akej miery je takáto daňová politika dlhodobo udržateľná a spravodlivá. S rozvojom ekonomiky totiž vzrastajú aj majetkové a príjmové nerovnosti, klesá sociálna mobilita a rovnosť šancí. V štátoch s vyspelou trhovou ekonomikou a vyššou mierou akumulácie kapitálu je preto daňový systém progresívny. To znamená, že bohatí ľudia platia vyššie dane než chudobní. Na Slovensku je daňový systém tiež mierne progresívny, ale len pre väčšinu zamestnancov. Úspešní podnikatelia a topmanažéri platia u nás citeľne nižšie dane než bežní zamestnanci. Náš daňový systém je teda čiastočne degresívny - s narastajúcim príjmom daňové zaťaženie klesá.

Nemám nič proti podnikateľom a manažérom, ktorí sú pre trhovú ekonomiku neodmysliteľní. Ani nevolám po tom, aby naši podnikatelia a manažéri platili také vysoké dane ako v Rakúsku či Nemecku. Ak je na Slovensku problém s podnikateľským prostredím, byrokraciou a korupciou, zlými zákonmi, alebo s nekvalitným vzdelávaním, tak to treba samozrejme riešiť. Prestaňme už ale prosím vyplakávať nad vysokými daňami pre podnikateľov. Tento obraz nezodpovedá realite. Ak si tu niekto zaslúži zníženie daní, tak sú to skôr bežní zamestnanci. Tí si však na rozdiel od veľkých ziskových firiem nedokážu platiť armádu politikov, lobistických združení a pseudoanalytikov, ktorí vytrvalo masírujú verejnú mienku tvrdeniami o neúnosnej daňovej záťaži podnikateľov. Ak už chceme podporiť podnikanie, popasujme sa radšej s administratívou a vymožiteľnosťou práva, čo je problém najmä pre malé domáce firmy. Daňové sadzby nie sú ten skutočný problém.

Preferujme nižšie odvody pred nižším zdanením kapitálu

Skôr než nižšie dane z kapitálu by dnes slovenskej ekonomike pomohli nižšie sadzby odvodov, čím by sa znížili vedľajšie náklady zamestnávania a zvýšil rast čistých miezd. Drvivá väčšina ľudí by si týmto krokom finančne polepšila. Ak nechceme byť len lacnou dielňou, ktorá konkuruje zahraničiu lacnou pracovnou silou, nestačí robiť daňovú politiku len pre podnikateľov. Potrebujeme mať v ekonomike aj silnú strednú triedu, domáci dopyt a kúpyschopné obyvateľstvo. A to sa pri nízkych mzdách a vysokých odvodoch nedá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielsko si vybralo jadrovú možnosť. Čo znamená spustenie článku 155?

Katalánsko po referende môže prísť aj o tú mieru autonómie, ktorú malo doteraz.

KOMENTÁRE

Katalánsky líder nechce stratiť tvár, Španielsko zas Katalánsko

Puigdemont sa oháňa nezávislosťou.


Už ste čítali?