Je na tom Európska únia naozaj až tak zle?

Autor: Tomáš Meravý | 16.5.2017 o 9:00 | (upravené 16.5.2017 o 12:19) Karma článku: 9,28 | Prečítané:  3188x

Libertariánmi a euroskeptikmi šírené mýty o ekonomickej malátnosti Európskej únie sa nezakladajú na pravde.

Európska únia sa rozpadne, Angela Merkelová je v koncoch!!!

Črtajúci sa odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie predstavuje pre populistov vítanú príležitosť spochybňovať zmysluplnosť európskej integrácie. Príležitosť kopnúť si do Európskej únie nevynechal ani najznámejší reprezentant slovenského euroskepticizmu, predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík. Brexit je podľa neho logickým vyústením toho, že EÚ obrala Britov o slobodu. Podľa euromanifestu SaS trpí Európska únia nedostatkom slobody a konkurencie, topí sa v dlhoch, je byrokratická a vzdialená občanom. Dlhodobo opakovanou mantrou, ktorú šíria aj mnohí libertariánski komentátori, je čoraz väčšie ekonomické zaostávanie Európskej únie za Spojenými štátmi. Niektorí z nich zachádzajú tak ďaleko, že predpovedajú Európskej únii skorý rozpad.

Rozumiem, že o politike EÚ treba diskutovať v časoch, keď čelíme odchodu členského štátu. Obávam sa však, že v prípade takýchto vyjadrení nejde o kredibilnú analýzu, ale skôr o snahu zaujať obecenstvo a legitimovať názory, ktoré patria na okraj politického spektra. Európska únia na tom nie je ani zďaleka tak zle, ako tvrdia euroskeptici. Naopak, Európa je dnes na tom ekonomicky lepšie než kedykoľvek za posledných 100 rokov, a za tento fakt môžeme vo veľkej miere vďačiť európskej integrácii. Poďme sa pozrieť na niektoré z najčastejších mýtov o malátnosti Európskej únie, a porovnajme ich s realitou. Vychádzať budeme zo štatistík a faktov.

Mýtus č. 1: Upadajúca konkurencieschopnosť

Jednou z najspoľahlivejších metód merania konkurencieschopnosti ekonomiky je cez zahraničný obchod. Za všetko hovorí, že Európska únia je najväčším svetovým exportérom. V roku 2014 vyviezla tovary a služby v hodnote 2659 mld. amerických dolárov. Na druhom mieste sa umiestňuje Čína (2011 mld. USD) a až na treťom mieste Spojené štáty (1471 mld. USD). Európska únia je tiež najväčším svetovým importérom (2244 mld. UDS) pred Spojenými štátmi (2205 mld. USD), a Čínou (1437 mld. USD). Z toho vyplýva, že bilancia zahraničného obchodu EÚ je pozitívna, zatiaľ čo obchodná bilancia USA je negatívna. Môžete mi vyčítať, že toto porovnanie je zavádzajúce, pretože USA sú jeden štát a EÚ tvorí 28 štátov. Objektívnejšie je však podľa môjho názoru porovnanie celkov, ktoré majú podobnú veľkosť. S Amerikou a Čínou sa veľkosťou nemôže porovnávať žiaden štát Európskej únie, len EÚ ako celok. Ekonomika Európskej únie je navyše aj viac otvorená než americká ekonomika: zahraničný obchod tvorí 33% HDP Európskej únie, ale len 20% HDP Spojených štátov.

Graf 1: Export tovarov a služieb

Zdroj: CIA World Factbook

Tento veľký význam pre svetový obchod, ktorý Európska únia má, jej dodáva veľkú diplomatickú silu. Európska únia je colnou úniou a voči tretím štátom v záležitostiach obchodu postupuje ako jeden celok. Niektoré štáty sú natoľko závislé od trhu Európskej únie, že to dodáva Európskej únii silu vo vzájomných vyjednávaniach. V hraničnom prípade môže Európska únia uvaliť na daný štát obchodné sankcie. Európska únia  takto využila veľkosť svojho trhu pri rokovaniach s Ruskom o situácii na Ukrajine, ako aj pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe.

Graf 2: Exportná závislosť na trhu EÚ (v zátvorkách poradie EÚ medzi obch. partnermi)

Zdroj: Európska komisia

Mýtus č. 2: Čoraz väčšie zaostávanie za Spojenými štátmi

Ďalším veľmi rozšíreným mýtom je ten, ktorý vraví, že ekonomika Spojených štátov má vyššiu dynamiku než ekonomika Európskej únie. Je síce pravda, že dlhodobý rast celkového HDP Spojených štátov je o niečo vyšší než dlhodobý rast celkového HDP Európskej únie, tento jav je však spôsobený výlučne demografiou. Spojené štáty doteraz prijímali v priemere 2-krát viac imigrantov než Európska únia, vďaka čomu americká populácia rástla 3-krát rýchlejšie než populácia Európskej únie. Ak by sme neporovnávali len rast celkového HDP, ale skôr rast HDP na obyvateľa alebo produktivity, tak uvidíme, že Európa rastie rýchlejšie než Amerika. Spojené štáty sú síce ako celok stále bohatšie ako Európska únia, ich náskok sa však od druhej svetovej vojny postupne zmenšuje. A aj populačný rast USA sa v posledných rokoch spomaľuje. Spolu s ním spomaľuje aj rast amerického HDP.

Graf 3: HDP na obyvateľa Európskej únie v parite kúpnej sily (USA=100%)

Zdroj: Eurostat

Najväčšiu zásluhu na dobiehaní Ameriky Európskou úniou majú východné členské štáty, ktoré rastú z nižšej základne. Avšak aj bohatšie členské štáty západnej Európy si zväčša dokázali za posledných 20 rokov oproti USA buď polepšiť alebo aspoň si zachovať svoju úroveň. Nemecko napríklad za tento čas narástlo z 82% americkej úrovne na 86%, Rakúsko z 82% na 88%. Francúzsko si napriek pomalému rastu aspoň nepohoršilo, zostalo na 73%. Len tri štáty EÚ si za posledných 20 rokov v porovnaní s Amerikou ekonomicky pohoršili: Taliansko, Grécko a Cyprus.

Graf 4: Hodinová produktivita práce (USD, parita kúpnej sily)

Zdroj: OECD (červené sú USA, modré sú štáty EÚ)

Keď porovnávame úroveň HDP na obyvateľa v Európe a v Spojených štátoch, je potrebné zohľadniť ešte jednu ďalšiu skutočnosť. Amerika má síce vyššiu ekonomickú výkonnosť ako štáty západnej Európy, v tomto ohľade však ťaží skôr z dlhšieho pracovného času než z vyššej technologickej vyspelosti. Ak porovnáme produktivitu práce na jednu hodinu, ktorá je ukazovateľom technologickej náročnosti výroby, tak zistíme, že prinajmenšom štáty západnej Európy sú na tom veľmi podobne ako USA. Zamestnanci v Amerike nemajú zákonný nárok na platenú dovolenku, materskú dovolenku, ani niektoré ďalšie vymoženosti, ktoré sú bežné v Európe. Výsledkom je, že bežný Američan odpracuje za rok viac hodín než bežný Európan. Prirodzene, za tento čas aj viac vyrobí. Vzhľadom na odpracovaný čas však nie je omnoho produktívnejší než priemerný Holanďan, Belgičan, Nemec alebo Francúz.

Mýtus č. 3: Eurozóna sa topí v dlhoch

Tento mýtus sa v mysliach nejedného našinca zažil v dôsledku dlhovej krízy a čiastočne sa zakladá na pravde. Na čele tejto krízy bolo Grécko, ktorého dlh sa vyšplhal na astronomických 180% HDP. Nesmieme však strácať zmysel pre proporcie. Po prvé, Grécko tvorí len relatívne malú časť eurozóny. Dlh eurozóny ako celku sa ani zďaleka nepribližuje gréckym úrovniam, dosahuje len 89% HDP. Po druhé, eurozóna nebola jedinou časťou sveta, ktorá sa v dôsledku vypuknutia globálnej finančnej krízy zadĺžila. Ešte viac sa zadĺžili Spojené štáty americké a Japonsko. No kým štáty eurozóny majú dnes rozpočty skonsolidované a ich verejný dlh klesá, deficit amerického federálneho rozpočtu stále dosahuje takmer 5% HDP. Prezident Donald Trump ho chce dokonca ešte zvýšiť.

Graf 5: Hrubý verejný dlh v pomere k HDP

Zdroj: Trading Economics, Eurostat, Federal Reserve Bank of St. Louis

Mýtus č. 4: Brusel = prebujnelá byrokracia

Napriek tomu, že mýty o európskych smerniciach stanovujúcich povolené zakrivenie uhoriek a banánov boli opakovane vyvrátené, sú u nás stále rozšírené niektoré mylné predstavy. Zásluhu majú na tom zrejme aj rôzne nekorektné interpretácie a dezinformácie zo strany nezodpovedných politikov. Richard Sulík napríklad vo svojom euromanifeste obviňuje Európsku úniu z nadmernej byrokracie a pomáha si pri tom tvrdením, že Európska únia má v platnosti vyše 28-tisíc legálnych aktov. Nikde nie je vysvetlené, či je to v porovnaní s inými územnými celkami veľa alebo málo, číslo 28-tisíc však určite pôsobí impozantne. Kto by sa aj v takom veľkom množstve predpisov mohol vyznať?

Lenže nie je právny akt ako právny akt. Čo čert nechcel, po preskúmaní problému zisťujeme, že Sulík sa vo svojich prepočtoch poriadne prerátal. On totiž do celkového počtu právnych aktov zarátal nielen európske smernice a nariadenia v pravom zmysle, ale aj rôzne právne akty nižšieho stupňa, ktoré nemajú dosah na celú Európsku úniu a jej členské štáty, ale týkajú sa len istého problému alebo niektorých subjektov v určitom čase. Počet európskych smerníc a nariadení uzákonených Európskou radou a Európskym parlamentom platných pre všetky štáty (to sú tie, o ktorých sa stále hovorí a ktoré možno porovnať s našimi národnými zákonmi) je len niečo cez 1000. Najväčšiu časť z celkového počtu 28-tisíc právnych aktov, napočítaných Richardom Sulíkom, tvoria tzv. vykonávacie rozhodnutia komisie, čo sú administratívne rozhodnutia v istej partikulárnej veci. Porovnal by som to so situáciou, keby sme do počtu právnych aktov za účelom zisťovania regulačnej záťaže na Slovensku nezarátali len zákony schválené Národnou radou, ale aj akékoľvek rozhodnutie akéhokoľvek slovenského úradu v akejkoľvek veci. Čiže napríklad aj udelenie pokuty v správnom konaní.

Podobnou prvoplánovou demagógiou je aj Sulíkovo tvrdenie, že Európsky parlament treba zoštíhliť, pretože má až 751 poslancov. Áno, Európsky parlament má 751 poslancov. Ale koľko je občanov v Európskej únii? A koľko je voličov? Nuž, počet obyvateľov Európskej únie je 510 miliónov, z toho počet oprávnených voličov je 375 miliónov. To znamená, že jeden poslanec Európskeho parlamentu reprezentuje v priemere takmer 680-tisíc európskych občanov a približne 500-tisíc oprávnených voličov. Ak by sme tento pomer mali uplatniť na Slovensku, Národná rada Slovenskej republiky by mala iba 8 poslancov namiesto súčasných 150. A podobne môžeme pristupovať aj k počtu európskych komisárov a euro-úradníkov. Ak si to premietneme do nákladov pre daňových poplatníkov, tak celkové výdavky na administratívu Európskej únie tvoria len 0,06% hrubého národného dôchodku Európskej únie. Neviem ako Vy, ale mne sa to nezdá až taká vysoká cena za mier a prosperitu na kontinente, ktorý zažil aj horšie časy.

Preto ak je to potrebné, zasadzujme sa za reformy v Európe, ale neočierňujme Brusel, keď si to nezaslúži. Európska únia je úspešný projekt. Sme jeho súčasťou a aktívne ho formujeme. Nikde inde na svete sa niečo také ako EÚ nepodarilo vytvoriť. Buďme na ňu patrične hrdí a nerobme z nej strašiaka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?