Slovensko v transparentnosti verejných financií stagnuje, malo by viac zapájať verejnosť

Autor: Tomáš Meravý | 15.2.2018 o 9:00 | Karma článku: 1,15 | Prečítané:  457x

V najnovšom rebríčku Open Budget Index si Slovensko o dva body polepšilo, stále však nedosahuje úroveň najvyspelejších krajín. Okrem transparentnosti je našim veľkým nedostatkom nízka participácia verejnosti.

Čo je „Open Budget Index“ a ako sme sa v ňom umiestnili?

Organizácia International Budget Partnership so sídlom vo Washingtone D.C. zostavuje každé 2 roky hodnotenie otvorenosti verejných financií Open Budget Survey. Táto organizácia funguje už približne 20 rokov, na význame však získala po poslednej finančnej kríze, počas ktorej vyplynulo na povrch, že niektoré štáty falšovali verejné rozpočty. Základnou myšlienkou hodnotenia je, že štáty sa majú zodpovedať svojim občanom za to, ako míňajú verejné prostriedky, k čomu občania potrebujú mať dostatočne kvalitné, pravdivé a transparentné informácie o tom, ako to štát robí. Hodnotenie Open Budget Survey  má tri zložky. Prvou a najdôležitejšou zložkou tohto hodnotenia je Open Budget Index, ktorý hodnotí transparentnosť verejných financií prostredníctvom podrobného preskúmania kvality a komplexnosti rozpočtových dokumentov. Druhou zložkou je hodnotenie kvality dohľadu nad hospodárením zo strany kontrolného úradu a parlamentu. Treťou zložkou je hodnotenie možnosti občianskej participácie na zostavovaní rozpočtu verejnej správy.

Graf 1: Open Budget Index 2017

Zdroj: International Budget Partnership

V kategórii „transparentnosť“ sme si oproti hodnoteniu spred dvoch rokov v najnovšom rebríčku za rok 2017 mierne polepšili, získali sme 59 bodov zo 100, čím sa umiestňujeme na 31. mieste zo 115 skúmaných krajín. V rámci regiónu strednej a východnej Európy sme v transparentnosti verejných financií však len priemerní. Globálne patríme do skupiny krajín so stredne vysokou transparentnosťou, ktoré zverejňujú len obmedzené množstvo rozpočtových informácií. Do tejto kategórie štátov patria napríklad mnohé krajiny Latinskej Ameriky. Svetovými lídrami v transparentnosti dosahujúcimi skóre v rozpätí 80-90 bodov sú Nový Zéland, Juhoafrická republika, Švédsko, Nórsko a Gruzínsko, ktoré je skokanom roka. Za týmito krajinami v transparentnosti výrazne zaostávame a  ani ich nedobiehame. Transparentnosť rozpočtu u nás z dlhodobého hľadiska stagnuje. Najlepšie bodové hodnotenie sme dosiahli v roku 2012. Celosvetový rebríček štátov hodnotených v Open Budget Survey 2017 nájdete na tomto linku.

Graf 2: Open Budget Index Slovenskej republiky za minulé obdobia

Zdroj: International Budget Partnersthip

V čom konkrétne zaostávame?

Rebríček Open Budget Index hodnotí kvalitu ôsmich rozpočtových dokumentov každoročne zostavovaných vládnymi inštitúciami. Týmito dokumentami sú:

  1. Predbežný rozpočtový plán (ktorého funkciu na Slovensku plní Program stability SR)
  2. Vládny návrh rozpočtu
  3. Rozpočet schválený parlamentom
  4. Tzv. rozpočet pre občanov (na Slovensku webstránka www.rozpocet.sk)
  5. Mesačné/kvartálne reporty (na Slovensku plnenie štátneho rozpočtu)
  6. Polročná rozpočtová správa (na Slovensku donedávna Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií)
  7. Záverečný účet
  8. Správa audítora (na Slovensku Stanovisko NKÚ k Štátnemu záverečnému účtu)

Z ôsmich skúmaných dokumentov bývajú na Slovensku najlepšie zostavené prvé tri (Program stability, vládny návrh rozpočtu a rozpočet schválený NRSR) a Štátny záverečný účet. Na druhej strane Slovensko len málo informuje občanov zrozumiteľným jazykom o použití ich daní a odvodov vo forme tzv. rozpočtu pre občana. Stanovisko NKÚ bolo hodnotené ako poskytujúce len minimum informácií. V porovnaní s minulými hodnoteniami úplne absentovala tzv. polročná rozpočtová správa, čo je dôsledkom toho, že ministerstvo financií po minulé roky prestalo zverejňovať samostatnú Správu o makroekonomickom vývoji.

Graf 3: Bodový zisk Slovenska v Open Budget Index 2017 podľa rozpočtových dokumentov

Zdroj: International Budget Partnership

V hodnotení transparentnosti rozpočtu ďalej strácame body napríklad aj tým, že nezverejňujeme niektoré jednoduché, ale podstatné ekonomické informácie – napríklad presnú kompozíciu štátneho dlhu z hľadiska využitých nástrojov, úročenia a podielu zahraničného dlhu. Štát týmito informáciami disponuje, aj ich sporadicky zverejňuje – nerobí to však systematicky a cez rozpočtové dokumenty. Ďalším nedostatkom rozpočtových dokumentov na Slovensku je, že bývajú veľmi schematické a formalistické. To znamená, že zvyčajne neobsahujú hlbší popis politických cieľov, reforiem a verejných politík, ktoré vláda v nadväznosti na rozpočet verejnej správy presadila.

Ako môžeme zvýšiť transparentnosť?

V záujme zvýšenia transparentnosti verejných financií môže vláda urobiť niekoľko opatrení. Transparentnosti rozpočtových dokumentov by pomohlo zverejňovanie samostatnej Správy o makroekonomickom vývoji. V štátnom rozpočte by mal byť uvedený hlbší popis zmien vo verejných politikách. Pomohlo by tiež pravidelné uvádzanie niektorých makroekonomických informácií ako napr. kompozícia štátneho dlhu, ako aj zverejňovanie analýzy citlivosti verejných financií na rôzne maroekonomické scenáre .Ďalej by bolo vhodné zvýšiť kvalitu informácií poskytovanú Najvyšším kontrolným úradom o jeho auditoch hospodárenia štátu. Bolo by tiež dobré, aby štát na portáli www.rozpocet.sk lepšie a detailnejšie informoval občanov o tom, aký význam majú nimi platené dane, načo ich štát používa, a aký účel plnia rozpočtové výdavky.

Dohľad a participácia

Druhým hodnoteným kritériom kvality verejných financií v Open Budget Survey je dohľad nad rozpočtom zo strany zodpovedných inštitúcií, ktorými sú Národná rada a Najvyšší kontrolný úrad. Aj v tejto oblasti má Slovensko nedostatky. Náš parlament zabezpečuje len obmedzený dohľad nad rozpočtom počas rozpočtového obdobia. Národná rada má tradične silné postavenie vo fáze prípravy a schvaľovania rozpočtu, je však bezzubá vo fáze realizácie rozpočtu. Výbor pre financie a rozpočet sa hlbšie nezaoberá priebežným plnením rozpočtu počas roka ani správami NKÚ o hospodárení štátu. V praxi hrajú pri oslabovaní parlamentu veľkú rolu rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktorými sa počas roka mení už schválený rozpočet bez schválenia Národnou radou. Na druhej strane, dohľad zo strany Najvyššieho kontrolného úradu bol v Open Budget Survey 2017 ohodnotený ako adekvátny. Celkovo dosiahlo Slovensko v oblasti dohľadu nad verejnými financiami 56 bodov. Krajina musí dosiahnuť aspoň 60 bodov, aby jej výkon v danej kategórii mohol byť považovaný za adekvátny.

Tabuľka 1: Skóre Slovenska v Open Budget Survey 2017 podľa kategórií

Zdroj: International Budget Partnership

Najslabšou stránkou slovenských verejných financií podľa International Budget Partnership je veľmi slabá možnosť participácie verejnosti na formulácii rozpočtov. V tejto oblasti sme dosiahli iba 9 bodov zo 100 (pre korektnosť treba povedať, že v tejto relatívne novej hodnotiacej kategórii žiaden štát veľmi neexceluje). Slovenská verejnosť nemá takmer žiadnu možnosť, ako sa podieľať na tvorbe rozpočtu verejnej správy. Na úrovni samospráv v minulosti niektoré väčšie mestá odskúšali tzv. participatívne rozpočtovanie, ktoré umožňuje občanom priamo rozhodovať o použití časti kapitálových výdavkov rozpočtu mesta alebo mestských častí. Niečo podobné funguje v západných krajinách aj na úrovni štátu v podobe systematických híringov, kde sa občania môžu vyjadriť k rozpočtu. Istý priestor existuje aj pre rozšírenie úlohy nezávislých odborníkov zapojených do prípravy rozpočtu, ktorými sú na Slovensku napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo výbory pre daňové a makroekonomické prognózy pri Ministerstve financií Slovenskej republiky.

Prečo sú transparentnosť, dohľad a participácia dôležité?

Štát vyberá dane od svojich občanov a prostredníctvom štátneho rozpočtu potom získané prostriedky vynakladá na rôzne verejné politiky. Je dôležité, aby občania mohli kontrolovať vynakladanie týchto prostriedkov. Na to potrebujú mať dostatok informácií o tom, ako sa tieto prostriedky vynakladajú, či sa vynakladajú efektívne a v súlade so schváleným rozpočtom. Preto je dôležitá transparentnosť a dohľad. Občianska participácia zase umožňuje nezávislým expertom, aby sa podieľali na tvorbe rozpočtu, čím sa môže zvýšiť kvalita rozpočtovania. Prípadne dáva občanom možnosť priamo určovať, ako budú ich dane použité. Predstavte si, že by štát nezverejňoval štátny rozpočet - je to v našich končinách zrejme absurdná myšlienka, ale niektoré krajiny to tak naozaj robia (v hodnotení OBS získali 0 bodov štáty ako Katar a Venezuela; Saudská Arábia získala 1 bod - tieto štáty nezverejňujú prakticky žiadne informácie, ako nakladajú so štátnymi prostriedkami). Z hľadiska včasného reagovania na rôzne krízy alebo výkyvy v ekonomike je zase dôležité, aby sme poznali nielen naplánovaný rozpočet, ale aj jeho vývoj v priebehu roka a jeho citlivosť na rôzne makroekonomické riziká.

Je teda v záujme samotných občanov, aby vláda zvýšila transparentnosť verejných financií – nakoniec, sú to ich vlastné peniaze.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vytvoriť dokonalú kópiu Ficovho hlasu? Fikcia

Súdni znalci falošné nahrávky odhalia.

DOMOV

Vláda schválila nákup stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur

Dododané majú byť do roku 2023. Dovtedy budú chrániť vzdušný priestor MiG-29.


Už ste čítali?