Že sa našej ekonomike výnimočne dobre darí, je len mýtus živený politikmi

Autor: Tomáš Meravý | 3.9.2018 o 9:00 | (upravené 3.9.2018 o 17:04) Karma článku: 10,21 | Prečítané:  8085x

Výkon slovenskej ekonomiky v ostatných rokoch ani zďaleka nebol taký oslnivý, ako sa nám snažia nahovoriť niektorí politici. Čoraz viac sa naopak prejavujú dôsledky odsúvania dôležitých reforiem.

Rástli sme pomalšie než susedia

Počúvame to stále dookola. Na Slovensku je rekordne nízka nezamestnanosť, ekonomika trhá rekordy, pracovných síl je nedostatok, investori sa sem len tak hrnú, platy veselo rastú. Áno, nachádzame sa na vrchole ekonomického cyklu a v porovnaní s minulosťou sme sa nikdy nemali tak dobre. Eufória však nie je na mieste; nič sa nedeje izolovane a aj tie naše "rekordné" čísla treba vnímať v istom kontexte. V medzinárodnom porovnaní nebol rast slovenskej ekonomiky v posledných rokoch nijako extra závratný. Celá európska ekonomika zažíva zlaté časy, aké tu už dlho neboli. Bohaté štáty ako Holandsko a Rakúsko dnes dosahujú ekonomický rast na úrovni okolo 3%. Ekonomický rast už majú medzičasom dokonca aj v Grécku. Európske štáty napredujú a ani naši konkurenti nestoja na mieste. Niektorí bežci nás dokonca predbiehajú a my musíme skonštatovať, že nám pomaly ale iste dochádza dych. Obzvlášť dobre je to vidieť, keď sa obzrieme po našich najbližších susedoch.

Graf 1: Nominálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (eur)

Zdroj: Eurostat

Na grafe č. 1 vidíme vývoj nominálneho HDP na obyvateľa v Slovenskej a Českej republike. Nominálny HDP som v tomto prípade zvolil, pretože je ideálnym ukazovateľom ekonomickej i cenovej konvergencie so starými členskými štátmi EÚ. Je na ňom pekne vidieť, aký veľký kus cesty sme prekonali od osamostatnenia sa. Náš doterajší príbeh dobiehania životnej úrovne bohatších štátov možno označiť za úspešný. Znížili sme aj ekonomický náskok, ktorý pred nami mali Česi. Kým na začiatku existencie samostatnej Slovenskej republiky sme dosahovali ani nie dve tretiny českej úrovne, do roku 2014 sme sa k Čechom priblížili na 94%.

Avšak v posledných rokoch akoby sa naša ekonomika niekde zadrhla a Česi sa nám začali opäť vzďalovať. Realita je žiaľ taká, že nielen Čechom, ale aj Poliakom a Maďarom sa v posledných rokoch darilo rásť o čosi rýchlejšie. Graf č. 2 zobrazuje ekonomický rast krajín V4 za ostatné štyri roky. Tentokrát ide o rast reálny, očistený od nárastu cien. Za obdobie rokov 2014-2017 narástla slovenská ekonomika najmenej z celej V4. Z grafu to možno na prvý pohľad nevidieť, keďže zobrazuje len individuálne roky. Náš priemerný ročný hospodársky rast za toto obdobie naozaj bol najpomalší, dosiahol 3,4%. Maďarsko rástlo priemerným tempom 3,5% ročne, Česko a Poľsko dosiahli zhodne po 3,7%. Minulý rok sme dokonca rástli pomalšie než všetky východné krajiny EÚ s výnimkou Chorvátska. Kto neverí, môže si to ľahko overiť tu.

Graf 2: Reálny rast HDP v štátoch V4 (%)

Zdroj: Eurostat

Situácia nie je vyslovene tragická. Môžeme si povedať, že ekonomický rast Slovenska bol v poslednom období na porovnateľnej úrovni ako v okolitých štátoch. V poriadku, tie rozdiely nie sú veľké. V takom prípade však nie je na mieste vyzdvihovať výkon našej ekonomiky, ako keby šlo o niečo výnimočné, za čo by bolo treba vláde poďakovať. Ani poklesom nezamestnanosti v našom regióne nijako nevytŕčame. Ako vidno na grafe č. 3, mieru nezamestnanosti máme spomedzi štátov V4 stále najvyššiu.

Graf 3: Vývoj miery nezamestnanosti v štátoch V4 (%)

Zdroj: Eurostat

V priemyselnej výrobe sme šampióni, ale inovácie od nás nečakajte

Situácia sa má o niečo zlepšiť. Podľa prognóz by sa mal ekonomický rast na Slovensku v tomto a budúcom roku zvýšiť a dosiahnuť približne 4% (prirodzene, ak nebude eskalovať obchodná vojna). Bude to však spôsobené jednorazovými efektmi, akými sú nábeh novej automobilovej výroby a stavba diaľničného obchvatu D4-R7. Otázka znie: Ako chceme dobiehať bohaté štáty po uplynutí týchto efektov? Zásoba voľnej pracovnej sily, ktorej zamestnávaním sme dosahovali vysoký ekonomický rast, sa míňa. Zásadný problém nášho ekonomického modelu spočíva v tom, že je stále založený na lákaní zahraničného kapitálu relatívne lacnou pracovnou silou a investičnými stimulmi. Samozrejme je dobré, že sem investori prišli, ale ak chceme, aby životná úroveň ďalej rástla, musíme urobiť viac.

Predávaním vlastnej práce za skromný peniaz ešte nikto nezbohatol. Vyspelé ekonomiky severnej a západnej Európy sú založené skôr na domácom kapitáli a technologických inováciách. Ak sa pozrieme na výšku výdavkov na vedu a výskum v Európskej únii (graf č. 4), tak musíme skonštatovať, že patríme na chvost EÚ. Na vedu a výskum nedávame ani 0,8% HDP. A to je podľa môjho názoru ešte otázne, aká časť týchto peňazí ide na reálnu vedu. Každopádne, vedou a výskumom zaostávame nielen za najvyspelejšími štátmi. Ďaleko pred nami sú aj také štáty ako Slovinsko, Česko a Estónsko. Tieto štáty už môžeme označiť za ekonomiky ťahané inováciami. Najslabším článkom slovenskej vedy a výskumu je podľa všetkého súkromný sektor: naše domáce podniky zväčša nie sú veľmi inovatívne, a ani zahraničné firmy nechodia na Slovensko primárne preto, aby tu robili výskum (česť výnimkám).

Graf 4: Výdavky na vedu a výskum v EÚ podľa sektora v roku 2016 (% HDP)

Zdroj: Eurostat

Zásluhu na tejto mizérii má vo veľkej miere štát. Za štvrť storočia našej samostatnosti snáď ešte žiadna slovenská vláda nemala vzdelávanie a vedu ako svoju prioritu. Zodpovedá tomu aj štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu. Pre porovnanie opäť nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť k našim západným susedom. Pri pohľade na graf č. 5, ktorý zobrazuje štruktúru výdavkov verejnej správy podľa funkcie, musíme skonštatovať, že české verejné financie sú zdravšie. V porovnaní s Čechmi dávame príliš veľa na štátnu byrokraciu a vnútornú bezpečnosť, ako aj na splátky štátneho dlhu. Citeľne menej vynakladáme na ekonomickú oblasť (sem patrí napr. dopravná infraštruktúra, energetika alebo poľnohospodárske dotácie), ale aj na školstvo.

Graf 5: Verejné výdavky Česka a Slovenska podľa funkčnej klasifikácie, 2016 (% HDP)

Zdroj: Eurostat

Čo je paradoxné, v porovnaní s našimi západnými susedmi vynakladáme väčšiu časť verejných peňazí na rôzne sociálne dávky a dôchodky. Paradoxné je to preto, lebo Slovensko má o niečo mladšie obyvateľstvo, s menším podielom starých ľudí. Za porovnateľných podmienok by teda mali seniori zaťažovať náš rozpočet menšou mierou. Zhodná je medzi Českom a Slovenskom výška výdavkov na zdravotníctvo. Je zhodná aj kvalita?

Práve výdavky na sociálnu oblasť spolu so zdravotníctvom patria od roku 2006 k najrýchlejšie rastúcim výdavkovým položkám našich verejných financií. Len výdavky na starobné dôchodky narástli medzi rokmi 2006 a 2016 zo 6,0 na 8,1% HDP. Výdavky na zdravotníctvo vzrástli zo 6,5 na 7,4% HDP. Podiel výdavkov smerujúcich na investície do budúcich generácií, akými sú školstvo a podpora rodín s deťmi, za rovnaké obdobie skôr stagnovali. Výdavky na podporu rodín s deťmi mierne vzrástli z 1,1 na 1,3% HDP. Výdavky na vzdelávanie klesli 3,9 na 3,8% HDP. V oboch prípadoch ide z európskeho hľadiska o relatívne nízke hodnoty. Reforma v týchto oblastiach je však mimoriadne potrebná, pretože naša krajina bude čeliť jednému z najrýchlejších starnutí populácie v Európe, čo je ešte umocňované odlivom mozgov a odchodom mladých ľudí do zahraničia.

Pozornosť politiky treba presmerovať k mladým ľuďom

Demografia a kvalita vzdelania budú hrať úplne kľúčovú úlohu v úspešnosti alebo neúspešnosti krajín v 21. storočí. Ak v týchto oblastiach u nás čoskoro nenastane zásadná zmena, Slovensko čaká napriek doterajším úspechom nie príliš utešená budúcnosť. Musíme viac investovať do podpory mladých rodín s deťmi, do vzdelávania a vedy. Musíme našu krajinu urobiť pre mladých a šikovných ľudí celkovo atraktívnejšiu, aby neodchádzali v masových počtoch do zahraničia. Tejto téme by som sa chcel detailnejšie venovať v budúcom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Fico, Kočner, Bašternák a ďalší. Ľudia, ktorých spája Bonaparte

Komplex vzbudzoval rozruch od začiatku.

Stĺpček Petra Schutza

Plagiátori všetkých krajín, poďte na Slovensko

Danko je na najlepšej ceste zachovať sa na čele Národnej rady.


Už ste čítali?