reklama

Bude Slovensko vymierať?

Do konca tohto storočia môže počet obyvateľov nášho štátu klesnúť o viac než 700-tisíc ľudí. Pomôcť zmeniť nepriaznivé predpovede by mohla lepšia podpora rodín, politici však nekonajú dostatočne razantne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (74)

Držte si klobúky, pôjdeme z kopca!

Našu krajinu čaká v blížiacich sa desaťročiach bezprecedentná demografická kríza. V dôsledku nízkej pôrodnosti, odchodu mladých ľudí do zahraničia, predlžujúcej sa dĺžky dožitia a uzavretosti Slovenska voči cudzincom sa môžeme stať jednou z najviac zostarnutých spoločností v Európskej únii. Starnutie obyvateľstva je samozrejme trend, ktorý postihuje všetky vyspelé štáty sveta, nie je to teda iba náš problém. Spolu s niektorými ďalšími krajinami v regióne však vyčnievame závažnosťou tohto problému. Mnoho ľudí si myslí, že najväčší problém s nepriaznivou demografiou má západná Európa, to však nie je pravda. Pokiaľ ide o demografické predpovede, západná a severná Európa je na tom citeľne lepšie než krajiny južnej a východnej Európy. Slovensko ako krajina patriaca do regiónu strednej a východnej Európy nie je výnimkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dovoľte mi demonštrovať závažnosť situácie pomocou niekoľkých grafov. Na prvom z nich je vyobrazený predpokladaný vývoj počtu obyvateľov Slovenska a niektorých európskych krajín, ktoré majú dnes zhruba podobnú populáciu ako Slovensko. Kým krajiny ako Nórsko, Dánsko a Írsko budú populačne rásť, a Fínsko si udrží zhruba stabilný počet obyvateľov, Slovensko čaká po roku 2030 postupné vymieranie. Zo súčasných 5,4 milióna obyvateľov Slovenska zostane v roku 2080 už iba 4,7 milióna, čo je pokles o približne 700-tisíc ľudí.

Graf 1: Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov, 2015-2080

Graf 1
Graf 1 (zdroj: Tomáš Meravý)

Zdroj: Eurostat

Slovensko zároveň čaká razantnejšie starnutie obyvateľstva než krajiny západnej a severnej Európy. Dnes ešte patríme medzi vekovo najmladšie európske národy, starneme však rýchlejšie než iní. Do roku 2060 už by sme mali patriť medzi najviac zostarnuté národy v Európe. Kým dnes na 100 ľudí v aktívnom veku pripadá približne 20 ľudí v dôchodkovom veku, v roku 2060 by to malo byť až trikrát toľko. To znamená, že bude omnoho ťažšie udržať financovanie zdravotníctva a dôchodkového systému. Nie je teda pravda, že demografia je iba problém západnej Európy. Je to v prvom rade náš vlastný problém, a tak by sme k nemu mali aj pristupovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Graf 2: Index starobnej závislosti (%)

Graf 2
Graf 2 (zdroj: Tomáš Meravý)

Zdroj: Eurostat

Dôvodov pre tieto nepriaznivé predpovede je niekoľko. Tým prvým je miera pôrodnosti, ktorá je na Slovensku nižšia než v krajinách západnej a severnej Európy. Druhým dôvodom je, že mnoho našich, najmä mladých ľudí odchádza do bohatších krajín za lepším vzdelaním a kariérnym uplatnením. Tretím dôvodom je, že my sami sme voči imigrantom z iných štátov skôr uzavretí, a zrejme pre nich ani nie sme obzvlášť atraktívni. Nie sme pritom jediným štátom, ktorý zápasí, resp. bude zápasiť s úbytkom ľudí.

Graf 3: Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2015-2080

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Graf 3
Graf 3 (zdroj: Tomáš Meravý)

Zdroj: Eurostat

Podľa štúdie Medzinárodného menového fondu opustilo krajiny strednej a východnej Európy za posledných 25 rokov smerom na západ takmer 20 miliónov ľudí, pričom v priemere odchádzali skôr tí mladší a vzdelanejší. Táto emigrácia znižuje ekonomický rast regiónu a jej pokračovanie predstavuje veľkú výzvu pre budúcnosť. Slovensko na tom dokonca ani nie je úplne najhoršie. Bulharsko od roku 1989 stratilo už takmer 2 milióny obyvateľov. V roku 1989 malo takmer 9 miliónov obyvateľov a dnes má len niečo vyše 7 miliónov. Ak to takto pôjde ďalej, do roku 2080 klesne jeho populácia na 3,6 milióna. Podobne katastrofické sú aj predpovede pre pobaltské štáty, Portugalsko a Grécko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo môže náš štát robiť, aby tejto situácii čelil?

Existujú rôzne názory na to, ako sa so situáciou vysporiadať, či už cez dôchodkové reformy alebo vyššiu imigráciu. Nie som proti imigrácii, ak sa uskutočňuje v rozumnej miere, a myslím, že sa diskusii o väčšej otvorenosti našej krajiny voči cudzincom nevyhneme. Ale prioritne by sme sa mali zamerať na to, ako urobiť našu krajinu atraktívnejšiu pre mladých ľudí a ako zlepšiť podmienky pre mladé rodiny s cieľom zvýšiť pôrodnosť. Niektorí politici tvrdia, že to je márne. Že pôrodnosť sa zvýšiť nedá. Podľa môjho názoru, a aj podľa názoru renomovaných inštitúcií ako OECD, je tento názor chybný. Pôrodnosť sa v čase mení a reaguje na rôzne podnety, pričom je ovplyvňovaná aj politikou štátu.

Dovoľte mi to opäť názorne demonštrovať na grafe, ktorý zobrazuje vývoj miery fertility v niektorých európskych štátoch. Ide o ukazovateľ, ktorý nie je úplne totožný s mierou pôrodnosti, ale je od nej odvodený. Vyjadruje priemerný počet detí, ktoré porodí žena počas svojho života. Ako vidíme, miera fertility sa v priebehu uplynulých desaťročí menila - najprv klesala a potom stúpala. Od 60. rokov minulého storočia pozorujeme v západoeurópskych štátoch pokles miery fertility v dôsledku rozšírenia antikoncepcie, zvýšenia zamestnanosti žien a uplynutia povojnového baby-boomu. V 80. a 90. rokoch dosiahla fertilita dno, odvtedy však opäť mierne stúpa. Jedným z dôvodov pre nárast fertility bola zmena politiky štátu, ktorý začal viac investovať do poskytovania služieb starostlivosti o deti, akými sú škôlky a jasle, čím sa zlepšila zlučiteľnosť rodičovstva s pracovným životom. Zároveň sa naďalej zvyšovala zamestnanosť žien.

Graf 4: Miera fertility

Graf 4
Graf 4 (zdroj: Tomáš Meravý)

Zdroj: Eurostat

Keďže Slovensko strávilo prevažnú časť uplynulých dekád v inom režime, bol tento vývoj u nás odlišný. Pokles fertility v dôsledku kultúrnych zmien bol u nás oneskorený. Štát zároveň počas normalizácie v 70. a 80. rokoch praktizoval štedrú pronatálnu politiku (tým nechcem normalizáciu obhajovať, iba konštatujem, že to tak bolo). Po zmene režimu nastáva prudký pokles fertility v dôsledku ukončenia pronatálnych politík, ale zrejme aj kvôli dočasne zhoršeným ekonomickým podmienkam. Počas transformačného obdobia prudko narástla nezamestnanosť a štát mal iné priority než podporu rodín. Po vstupe do Európskej únie začína fertilita na Slovensku opäť narastať. Dostávajú sa na svet deti, ktoré boli v 90. rokoch odkladané. Istý vplyv zrejme má aj zlepšujúca sa ekonomická situácia a pokles nezamestnanosti. Zároveň však platí, že sa u nás stále rodí menej detí než napríklad vo Francúzsku, Dánsku alebo Švédsku. V týchto krajinách je štátna politika voči rodinám veľmi štedrá a súčasťou toho je aj veľmi dobrá dostupnosť škôlok a jaslí. Paradoxné je, že dostupnosť týchto služieb sa u nás začala zhoršovať práve vtedy, keď ju na západe zlepšovali.

Situácia v tejto oblasti je u nás vyslovene zlá. Najmä v Bratislave a niektorých väčších mestách majú rodičia problém s prijatím detí do škôlky. Miest v škôlkach je na Slovensku stále akútny nedostatok a zodpovednosť za tento stav má tak štát, ako aj samosprávy. To, že nedostatok miest v škôlkach negatívne vplýva na pôrodnosť, je medzi odborníkmi známe. Ich nedostupnosť sťažuje návrat mamičiek do práce, znižuje príjem rodín s deťmi a zvyšuje tzv. oportunitné náklady spojené s výchovou detí. V konečnom dôsledku takáto politika odrádza rodiny od toho, aby mali viac detí. Domnievam sa preto, že ak by sa dostupnosť týchto služieb zlepšila, stúpala by ďalej aj pôrodnosť. Štát by mal do tejto oblasti investovať aj preto, lebo to zlepšuje pripravenosť detí na školskú dochádzku a pomáha integrovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Too little, too late...

Existenciu problému s nedostatkom miest v škôlkach uznáva aj programové vyhlásenie vlády. Nespochybňujem, že v posledných rokoch sa kapacita škôlok zvyšuje, a to aj vďaka eurofondom. Pokrok, ktorý v tejto oblasti nastal, však prichádza príliš neskoro a pomaly. Problém s nedostatkom miest v škôlkach totiž naplno prepukol práve za vlády súčasnej politickej garnitúry. Podľa analýz ministerstva školstva bolo v roku 2006 len 1 679 nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa do škôlky. Do roku 2015 ich počet postupne narástol na závratných 13 482. Čo prosím robili tých 10 rokov vláda a samosprávy, že dovolili, aby sme sa dostali do tohto stavu? Keď sa v roku 2003 začalo rodiť viac detí, muselo byť kompetentným jasné, že o tri roky neskôr sa to prejaví na potrebe vyššieho počtu miest v škôlkach. Počet detí umiestnených v materských školách však začal výraznejšie stúpať až od roku 2011. Čo robili naši politici za tie roky, že si nevšimli potrebu zvyšovať kapacitu materských škôl? Prečo začali problém riešiť až vtedy, keď nám úplne prerástol cez hlavu? Kto ponesie politickú zodpovednosť za toto zlyhanie?

Graf 5: Nevybavené žiadosti o prijatie do škôlky vs. počet detí v škôlkach

Graf 5
Graf 5 (zdroj: Tomáš Meravý)

Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

V čase, keď som pracoval v Národnej rade, som sa snažil tlačiť na riešenie problému. Poslankyni, pre ktorú som pracoval, som odporučil, aby sa na to vo výbore NRSR pre financie a rozpočet spýtala priamo ministra financií Petra Kažimíra. Dúfal som, že Kažimír bude vo veci aktívny. On však odpovedal, že si uvedomuje problém, nemôže však s tým veľa robiť, keďže škôlky a jasle patria k originálnym kompetenciám samosprávy. Vláda im bude poskytovať dotácie z eurofondov. Tento postoj považujem nedostatočný a alibistický. Je síce pravda, že ako zriaďovateľ sú za škôlky zodpovedné samosprávy, tie sú však pri výkone svojich kompetencií finančne odkázané na transfery a podielové dane od štátu. Vieme, že najväčší problém s nedostatkom miest je v Bratislave, ktorá je pri súčasnom systéme financovania podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom finančne podvyživená. Mesto vďaka silnému ekonomickému rastu v uplynulých rokoch poriadne narástlo, rozpočet mesta a jeho infraštruktúra však s týmto vývojom nedokázala držať krok. Vláda a parlament majú v rukách mechanizmus financovania samospráv a mali by ho zmodernizovať tak, aby samosprávy zo svojich rozpočtov dokázali uspokojovať potreby občanov.

Chce to už konečne zmenu!

Som extrémne nespokojný so stavom politiky na Slovensku. Našu krajinu čaká okrem iných výziev jedno z najvýraznejších starnutí obyvateľstva, ale politici namiesto toho, aby tento problém riešili, tak ešte zavádzajú opatrenia, ktoré budú celú situáciu zhoršovať. Poslanci uvažujú o zastropovaní dôchodkového veku na 65 rokoch. Prosím Vás, kto tu bude na tieto dôchodky o dvadsať, tridsať rokov pracovať? Keď tu nezostanú mladí ľudia a keď tu budeme mať armádu dôchodcov? Tie peniaze niekto najprv musí zarobiť, až potom ich možno rozdeliť dôchodcom alebo iným odkázaným osobám. Ak chcete zabezpečiť dôchodky, tak zabezpečte, aby ich mal kto financovať!

Rovnako bizarná mi pripadá diskusia o obedoch pre školákov zadarmo. Dlhé roky štát zanedbával vzdelávanie, deti a mladých ľudí. Slovenská republika vydáva na školstvo dlhodobo len okolo 4% HDP, čím sa radí medzi posledné miesta v Európskej únii. Horší od nás sú už len Rumuni a Bulhari, a ani budúcoročný rozpočet predložený ministrom financií na tom nič zásadné nemení. Za tohto stavu si dovolí vláda robiť marketing na tom, že idú zabezpečiť deťom v školách obedy zadarmo. Vážení, keby tu štát dlhé roky vytrvalo na školstvo nekašľal, tak bezplatný obed pre každé dieťa sme v školách mohli mať už dávno. A „líder opozície“ im na túto hru ešte aj skočí so slovami, že on bezplatné obedy pre deti zruší.

Dozvedáme sa nové informácie o tom, ako mafia siaha do najvyšších úradov štátu, mladí ľudia odchádzajú z krajiny, ale politici sa tu naťahujú o školských obedoch? Kam sme sa to dostali?

Tomáš Meravý

Tomáš Meravý

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som ekonóm a člen politickej strany Demokrati. Dlhodobo pôsobím ako analytik think-tanku MESA10, kde sa prioritne venujem projektom v oblasti verejných financií. V minulosti som pracoval aj ako hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC a bol som poradcom niekoľkých ministrov financií. Študoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a americké dejiny na University of Edinburgh. Hovorím po anglicky, nemecky a španielsky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu